Čo je to bulímia, aké sú jej príznaky, a aké následky zanecháva?

Čo je to bulímia?

Bulímia je porucha príjmu potravy, ktorá je charakteristická epizódami záchvatového prejedania sa, počas ktorých človek skonzumuje veľké množstvo jedla v krátkom čase a má pocit straty kontroly nad jedením. Táto porucha je sprevádzaná silným pocitom viny až sebanenávisťou. Po epizódach záchvatového prejedania sa nasleduje kompenzačné správanie, do ktorého sa zaraďuje vyvolanie zvracania, užívanie laxatív, diuretík, alebo nadmerné cvičenie. Pri bulímií je sebahodnotenie výrazné ovplyvnené telesnou hmotnosťou a vzhľadom. Záchvatové prejedanie a kompenzačné správanie sa vyskytujú minimálne raz týždenne po dobu minimálne troch mesiacov. 

Aký je rozdiel medzi bulímiou a anorexiou?

Hlavným rozdielom je, že bulímia je charakterizovaná stratou kontroly počas epizód prejedania sa a kompenzačného správania. Na druhej strane, anorexia je spojená s nadmernou sebakontrolou. 

Pri anorexii je vnímanie tela skreslené, teda ľudia s týmto problémom sa považujú za obéznych. Takýto človek výrazne obmedzuje príjem potravy a môže mať zaužívané prísne rituály spojené s jedlom. Pri bulímií je hmotnosť normálna, prípadne mierne zvýšená. Človek trpiaci bulímiou sa striedavo prejedá a následne volí kompenzačné správanie (vracanie a pod). V tomto prípade si človek uvedomuje svoje správanie, avšak má negatívny vzťah k svojmu telu.

V oblasti prežívania, pri anorexii dochádza k potláčaniu emócií, rigidite. Osoby s bulímiou majú sklon skôr k emocionálnej labilite. Tieto epizódy prejedania môžu súvisieť so stresom, úzkosťou, osamelosťou alebo inými intenzívnymi emóciami.

Aké sú príčiny vzniku bulímie?

Biologické faktory: dysfunkcia neurotrasmiterov, napríklad serotonínu, ktorý súvisí so zvýšenou impulzivitou a poruchami nálady. Vyššie hladiny kortizolu pri chronickom strese môžu súvisieť s impulzívnym stravovaním a nutkavým prejedaním. 

Psychologické faktory:

Znížené sebavedomie môže viesť k neustálej potrebe „vylepšovať sa“ pričom v tomto kontexte sa jedlo stáva mechanizmom na zvládanie vlastnej nespokojnosti. Prejedanie sa poskytuje krátkodobé uvoľnenie napätia, no po ňom prichádza pocit viny a hanby, ktorý vedie k potrebe kompenzačného správania. Tento cyklus prehlbuje negatívny sebaobraz. 

Ľudia s bulímiou môžu prežívať časté emocionálne výkyvy, môžu byť veľmi citliví na kritiku, môžu mať problém so spracovaním stresu, alebo zvládaním emócií. Časté sú pocity podráždenia a intenzívne pocity hnevu, ktoré vedú k prudkým výbuchom hnevu. Hnev môže byť namierený voči sebe, na základe frustrácie z pocitu vlastnej neschopnosti. Alebo hnev namierený voči druhým ľuďom, v prípadoch keď sa cítia nepochopení alebo kritizovaní.  

Výskum ktorý sa zaoberal bulímiou u členov vojenskej služby ako hlavné faktory uvádzal práve psychosociálne faktory, ktoré zahŕňali nedostatok sociálnej podpory, prežívanie  intenzívneho stresu v živote a posttraumatickú stresovú poruchu, prípadne abzús alkoholu (Jacobson et al, 2024).

Sociálne faktory:

V tomto kontexte je dôležité zamerať sa na rodinné prostredie, pretože môže významne ovplyvniť vznik a priebeh bulímie. V rodine sa formuje prvotný postoj k jedlu, telu a sebahodnoteniu. Okrem postoja k jedlu môže byť rizikovým faktorom rodinná dynamika, teda ak rodina vyžaduje dokonalosť a kladie vysoké nároky na výkon, pričom chyby a neúspechy sú neakceptovateľné, tak dieťa môže hľadať spôsob ako si udržať pocit kontroly nad sebou samým a jedlo sa môže stať nástrojom na zvládanie emócií. Dôležitým faktorom je aj emocionálna podpora. Ak rodina poskytuje bezpečné a predvídateľné prostredie, v ktorom sú všetky emócie akceptovateľné a riešia sa konštruktívnym spôsobom, tak riziko bulímie sa môže znížiť. 

Aké sú príznaky a varovné signály bulímie?

• Výkyvy hmotnosti – nemusia byť vždy viditeľné. V niektorých prípadoch sú mierne, u niektorých ľudí zase viac viditeľné
• Problémy s trávením- zápchy, nadúvanie, bolesť žalúdka
• Poškodenie zubov a ďasien
• Únava
• Nepravidelná menštruácia alebo jej vymiznutie – spolu s tým hormonálna nerovnováha
• Výkyvy nálad
• Prílišná sebakritika
• Strata kontroly
• Sociálna izolácia

Varovné signály pri bulímií sa môžu týkať najmä zmien v správaní. Všimnúť si môžeme častejšie vyhľadávanie toalety (s cieľom vyvrátiť potravu), prípadne vyhýbanie sa jedeniu s ostatnými, alebo náhle miznutie väčšieho množstva jedla. Neustále zaoberanie sa jedlom sa prejavuje aj v nadmernom cvičení, rátaní kalórií, používaní preháňadiel. Správanie je poznačené tajnosťami, vyhnutím sa rozhovorom, v krajnom prípade sociálnou izoláciou. Cvičenie u nich neprináša radosť z pohybu, ale trest za to čo zjedol. 

V prežívaní človeka je prítomná neustála nespokojnosť s postavou, sťažovanie sa na svoj výzor. Striedanie silných emócií, od viny, hanby až po depresívne stavy. Títo ľudia môžu používať výrazne negatívne výroky na svoj zovňajšok. Neustále sa porovnávajú s druhými ľuďmi. 

Aké sú následky bulímie na fyzické a duševné zdravie?

Fyzické zdravie:

• Podráždenie až zápal pažeráka
• Poškodenie žalúdka
• Zápcha a tráviace problémy
• Srdcovo-cievne problémy
• Narušenie hormonálneho systému a reprodukčného zdravia
• Chronická únava
• Problémy so sústredením a pamäťou
• Strata svalovej hmoty
• Poškodenie zubov
• Problémy s imunitným systémom
• Kožné problémy

Duševné zdravie:

• Úzkostné poruchy
• Depresia, pocity prázdnoty, strata radosti zo života, 
• Strata kontroly, emocionálna labilita, neschopnosť regulovať emócie 
• Sebapoškodzovanie 
• Poruchy spánku
• Narušenie vzťahu so sebou, sebakritika, pocit viny
• Problémy s komunikáciou, konflikty v rodine, pocit nepochopenia až sociálna izolácia.
  

Aké riziká a komplikácie súvisia s bulímiou?

Častou komplikáciou je nedostatočný príjem vitamínov, minerálov a dehydratácia, ktorá môže viesť k svalovým kŕčom, slabosti, bolestiam hlavy, až ku zlyhaniu obličiek, prasknutí pažeráka, poškodeniu mozgu alebo k zástave srdca. 

Ďalšou komplikáciou po užívaní diuretík je slabý močový mechúr, človek pociťuje častejšie nutkanie na močenie.

Výrazným rizikom neliečenia bulímie je chronická bulímia, ktorá môže pretrvávať roky, alebo aj celý život. 

Ako prebieha liečba bulímie a aké sú možnosti pomoci?

Liečba bulímie vyžaduje kombináciou psychoterapeutickej, medicínskej a nutričnej starostlivosti. Nejde len o odstránenie symptómov bulímie, ale o liečenie príčin, ktoré sú pod povrchom choroby. Nesmierne dôležitá je sociálna opora najbližších, trpezlivosť a vlastné vnútorné nastavenie potrebné pre začatie liečby. 

Na začiatku liečby je diagnostické vyšetrenie u obvodného lekára, ktorý odporučí spoluprácu s ďalšími odborníkmi (klinický psychológ, psychoterapeut, psychiater, nutričný terapeut, dietológ, kardiológ...). 

• Farmakoterapia zameraná na stabilizáciu psychického stavu.
• Psychoterapeutické metódy – štruktúrované, so zameraním na znovunavrátenie kontroly nad vlastným stravovaním a práca so sebaprijatím. Počas sedení sa napríklad  spoločne zameriavajú na myšlienky a emócie, ktoré sa človeku s jedlom spájajú.
• Podporné skupiny, svojpomocné skupiny. 
• Nutričná terapia zameraná na obnovu zdravého vzťahu k jedlu. 

Ako môže rodina a priatelia podporiť osobu trpiacu bulímiou?

Pri liečbe bulímie je sociálna opora veľmi dôležitým faktorom. Pacienti s poruchami príjmu potravy vykazovali vyššiu úroveň osamelosti a nižšiu úroveň sociálnej podpory z hľadiska vnímanej dostupnosti a spokojnosti s podporou (Makri et al, 2022).

Rodina a priatelia môžu podporiť osobu trpiacu bulímiou osobným kontaktom,  trávením spoločného času, napríklad prostredníctvom spoločného pozerania filmov, spoločných prechádzok, alebo vykonávania obľúbených činností. Pokiaľ sa človek trpiaci bulímiou nechce rozprávať, tak nie je vhodné na neho tlačiť, veľmi dôležitá je vaša prítomnosť a trpezlivosť.

Vyhnite sa komentovaniu postavy prípadne stravovacích návykov. V komunikácií sa vyhnite vzbudzovaniu viny, namiesto toho skúste empaticky reagovať, pýtať sa ho či je niečo s čím by ste mu mohli pomôcť, komunikovať jednoducho a otvorene. 

Pri podpore je najdôležitejší váš prístup, teda stabilita, trpezlivosť, láskavosť a vedomá prítomnosť. Slobodne sa rozhodnúť byť s ním v tomto náročnom období. 

Aké kroky možno podniknúť pre prevenciu bulímie?

Prevencia začína skôr ako sa bulímia objaví, teda prvým krokom by mala byť prevencia na úrovni rodiny. Rodičia by si mali dávať pozor na hodnotenie hmotnosti a vzhľadu nie len ich detí, ale aj seba samých. Ak rodičia neustále kritizujú vlastný vzhľad, dieťa sa môže naučiť, že ich hodnota závisí od vzhľadu. 

V rodinách by sa malo otvorene rozprávať o stravovaní, ako o prirodzenej súčasti života. Dbať na vytvorenie pozitívneho vzťahu k jedlu, o význame vyváženej stravy v našom živote. Rodičia by mali rešpektovať pocit hladu a nasýtenia u svojich detí, ponúkať jedlo hravou formou a vyhýbať sa hodnoteniu potravín na dobré a zlé. Namiesto toho sa odporúča klásť dôraz na vyvážené stravovanie. 

Nesmierne dôležitá je prevencia a edukácia na úrovní školy (odporúča sa začať v materskej škole). Síce sa bulímia najčastejšie rozvíja v období dospievania, problematika môže siahať do raného detstva. Prevencia v školách by mala byť zameraná na radosť z pohybu bez tlaku na výkon, vytvorenie si zdravého postoja k jedlu napríklad prostredníctvom rozprávok a hier. Edukácia by mala byť zameraná najmä na toleranciu odlišnosti medzi nami, zreálňovanie vplyvu médií a sociálnych sieti. 

Prevencia počas obdobia dospievania sa zameriava na podporu zdravého sebavedomia, teda odporúča sa hľadať aktivity v ktorých sa dospievajúci cítia úspešne, oceňovať ich schopnosti a zručnosti. Učiť ich zvládať stres a emócie, venovať im čas a viesť s nimi diskusie na témy, ktoré ich zaujímajú.

Prevencia bulímie zhŕňa nasledovné kroky:

• Zdravý vzťah k jedlu, všímať si u seba signály hladu a sýtosti.
• Učiť sa sebakaceptácií a budovať vzťah k svojmu telu - učiť sa rešpektovať svoje telo, obmedziť porovnávanie sa s druhými, prijať svoje telo a mať ho rád.
• Zamerať sa na sebapodporu a hľadať svoje zdroje, učiť sa pracovať s vlastnými emóciami.
• Rozpoznať varovné signály u seba i druhých a nebáť sa vyhľadať odbornú pomoc. 
• Prevencia na úrovni kultúry a spoločnosti - poukazovať na význam zdravého vzťahu k jedlu a cvičeniu. Vyhnúť sa extrémom. 

⎯

Dôležité upozornenie:

Tento text nenahrádza odbornú literatúru ani rady lekára alebo terapeuta. Informácie v ňom obsiahnuté sú zovšeobecnené a nemusia sa vzťahovať na každého. Ak máte akékoľvek otázky týkajúce sa vášho zdravia, obráťte sa na jedného z našich psychológov.

V texte používame mužský rod, ako napríklad „klient“ a „psychológ“, pre uľahčenie a plynulejší štýl vyjadrovania. Tieto termíny sú však myslené inkluzívne a vzťahujú sa na všetkých odborníkov aj klientov bez ohľadu na rod. 💙