Čo je to Dunning-Krugerov efekt, čo ho spôsobuje, a ako ho spoznať?

Dunning-Krugerov efekt – Ako správne posúdiť svoje schopnosti?

Čo je to Dunning-Krugerov efekt?

Dunning-Krugerov efekt môžeme definovať ako určité kognitívne skreslenie, alebo ilúziu nadradenosti. Tento fenomén hovorí o tom, že ľudia s nižšou úrovňou kompetencie v určitej oblasti, majú tendenciu preceňovať svoje schopnosti, zručnosti a vedomosti. Podstatnou časťou tohto fenoménu je, že títo ľudia nemenia svoj názor ani pri konfrontácií s realitou. 

Na druhej strane vysoko kompetentní ľudia, ktorí sú uznávaní odborníci v určitej oblasti, majú tendenciu podceňovať svoje schopnosti. Dôvodom môže byť hlbšie pochopenie danej oblasti a komplexnosti odbornej problematiky, ale aj uvedomovanie si vlastných hraníc poznania. 

Čo spôsobuje tento efekt, a ako ho spoznať? 

Dunning-Krugerov efekt spôsobuje kombinácia osobnostných, kognitívnych a sociálnych faktorov. K jeho vzniku nepochybne prispieva aj spoločenský tlak na sebavedomé vystupovanie ľudí, prípadne kultúra zameraná na rýchly úspech. 

Taktiež mimoriadne významná je kombinácia osobnostných faktorov ako napríklad výkonová orientácia, strach z kritiky a odmietnutia, ale aj zvýšená rigidita osobnosti so zníženou  ochotou akceptovať zmenu. 

Medzi kognitívne faktory možno zaradiť:

  • Znížená schopnosť kriticky uvažovať – znížená schopnosť vyhodnotiť kvalitu dostupných informácií, prípadne odolnosť človeka voči spätnej väzbe a konštruktívnej kritike. 
  • Nedostatok metakognície  – znížená schopnosť „myslieť o myslení“, teda uvedomiť si a regulovať vlastné vnútorné procesy ako napríklad objektíve zhodnotiť svoje schopnosti, rozmýšľať o vlastných limitoch počas riešenia určitého problému. 

V neposlednom rade ide o ľudí, ktorí vykazujú nižšiu úroveň vedomostí a skúsenosti z praxe. 

U iných ho môžeme spozorovať prostredníctvom sebavedomých vyjadrení – často zjednodušujú problematiku a komunikujú povrchne. Neuznávajú pohľad odborníkov, nevedia prijať kritiku a ani konštruktívnu spätnú väzbu. 

Prečo si niektorí myslia, že sú lepší, ako v skutočnosti sú?

Dôvodom môže byť obranný mechanizmus ega, to znamená že niektorí ľudia sa snažia o udržanie pozitívneho obrazu o sebe. Napríklad človek si odmieta pripustiť vlastné nedostatky, lebo by to ohrozilo jeho sebavedomie. Nadhodnocovanie vlastných schopností tak znižuje vnútorný konflikt medzi očakávaním a realitou. Okrem toho si nemusia uvedomovať svoje nedostatky, pretože ich kognitívne schopnosti im neumožňujú objektívne vyhodnotiť vlastné chyby, a teda si neuvedomujú, že niečo nevedia. 

Významným dôvodom je aj znížené sebapoznanie človeka, nedostatočná sebareflexia, ktorá bráni identifikácií medzier v znalostiach, čo prispieva k preceňovaniu seba samého. 

Príklady Dunning-Krugerovho efektu v bežnom živote:

Pri pečení sa nám video-recept môže javiť jednoducho, ľahko môžeme prehliadnuť technologické postupy a koláč sa nám nemusí vydariť podľa našich očakávaní. 

Niektorí začínajúci vodiči si myslia, že šoférovanie je jednoduché a preceňujú svoje schopnosti. Takýto postoj môže viesť k riskantnému správaniu, alebo nevenovaniu dostatočnej pozornosti šoférovaniu. Naopak, skúsený vodič, ktorý si uvedomuje riziká spojené so šoférovaním, je viac opatrný a menej si verí.

Podobným príkladom môže byť cvičenie. Začiatočník si môže myslieť, že cvičenie so záťažou je len otázkou sily a rozhodne sa hneď cvičiť s ťažkými váhami, bez toho, aby ovládal správnu techniku. Bolesť pripisuje tréningu. Tento jedinec má nízku úroveň vedomostí o správnom cvičení a nedokáže si uvedomiť vlastné chyby. Bolesť pripisuje únave a nie nevhodnému spôsobu cvičenia. 

Častým príkladom môže byť posudzovanie politických, zdravotníckych či spoločenských otázok. Niektorí ľudia sa môžu cítiť ako odborníci v týchto témach, ale neuvedomujú si komplexnosť ekonomických, alebo politických problémov. Títo ľudia si nemusia byť vedomí rozsahu vlastnej nevedomosti, pretože nedostatok skúseností ich vedie k tomu, že preceňujú vlastné vedomosti. 

Ďalším príkladom môže byť študent v prvom ročníku na vysokej škole, ktorý sa chystá na skúšku. Učivo si povrchne prečíta, lebo si myslí, že má dobré teoretické základy zo strednej školy. Študenta prekvapí zlá známka, pretože bol presvedčený, že problematike rozumie. 

Ako Dunning-Krugerov efekt ovplyvňuje začiatočníkov a odborníkov?

U začiatočníkov môže dochádzať k preceňovaniu vlastných schopností, z dôvodu nedostatočných vedomostí a chýbajúceho komplexného pochopenia problematiky. Ovplyvňuje to kvalitu ich výkonu, nemusia si byť vedomí vlastných nedostatkov, k problémom môžu pristupovať povrchne, čo môže viesť k unáhleným rozhodnutiam, chybám a celkovému zlyhaniu. 

Odborníci si uvedomujú komplexnosť pracovnej problematiky a rozsah svojich nevedomostí, čo vedie k  tomu, že ich učenie nikdy nekončí. Môžu mať neustály pocit, že nie sú vo svojej oblasti dostatočne vzdelaní, že ich nápady nie sú dostatočne prepracované, čo ich môže obmedzovať v každodennom pracovnom živote. Taktiež môžu byť viac opatrnejší, uvedomujú si riziká svojich rozhodnutí. Mnoho času venujú overovaním si detailov a rozmýšľaniu nad ďalšími alternatívami. Uvedený postoj ich obmedzuje v pracovnej rovine, ale aj v osobnostnej, pretože si nikdy dostatočne neveria a nie sú spokojní s úrovňou svojich schopností a vedomostí.  

Ako sa naučiť lepšie hodnotiť svoje schopnosti?

Zamerajte sa na seba, pozorujte a uvedomujte si svoje myšlienky. Pýtajte sa sami seba, či naozaj rozumiete pracovným úlohám, vo svojej práci hľadajte príležitosti na učenie, realisticky posudzujte svoje silné aj slabé stránky.

Neustále sa vzdelávajte a zvyšujte vedomosti, prehlbujte svoje znalosti v oblastiach, ktoré sú potrebné pre výkon vašej profesie. Čím viac sa budete venovať osvojeniu nových vedomostí, tým lepšie zhodnotíte vlastné schopnosti. 

Pýtajte si spätnú väzbu na konkrétne úlohy, ktorým sa v práci venujete, diskutujte s kolegami na témy, ktoré sa týkajú vašej profesie. 

Pozorujte výkony odborníkov, alebo spolupracovníkov, ktorí sú v danej oblasti skúsenejší ako vy. Rozprávajte sa s nimi na pracovné témy, overujte si vaše vedomosti,  požiadajte ich o spätnú väzbu. 

Ako nám spätná väzba pomáha prekonať Dunning-Krugerov efekt?

Vďaka spätnej väzbe získavame externý pohľad na naše schopnosti a môže nám poskytnúť objektívnejší obraz o našom výkone. 

V situáciách, v ktorých menej skúsení ľudia preceňujú svoje schopnosti, môže spätná väzba pomôcť priznať si chyby a zreálniť postoj k svojim znalostiam, prípadne motivovať k štúdiu, alebo k rozširovaniu zručností.  

Na druhej strane, u odborníkov, ktorí majú tendenciu podceňovať svoje schopnosti, spätná väzba im môže pomôcť s prekonaním pochybností o sebe, objektívne im ukázať hodnotu ich práce a pomôcť im uvedomiť si ich silné stránky. 

Prečo je dôležité vedieť rozpoznať tento efekt u seba aj u iných?

Rozpoznanie tohto efektu je dôležité z nasledujúcich dôvodov: 

  • Pomáha nám predchádzať omylom, nedorozumeniam a chybám v práci aj v živote,
  • Podporuje učenie sa a prehlbovanie vedomostí,
  • Podporuje otvorenú komunikáciu medzi ľuďmi,
  • Vedie nás k zvyšovaniu sebapoznania, 
  • Pri rozpoznaní tohto efektu máme možnosť uvedomiť si vlastné hranice nevedomosti a učí nás pokore.

Dôležité upozornenie:

Tento text nenahrádza odbornú literatúru ani rady lekára alebo terapeuta. Informácie v ňom obsiahnuté sú zovšeobecnené a nemusia sa vzťahovať na každého. Ak máte akékoľvek otázky týkajúce sa vášho zdravia, obráťte sa na jedného z našich psychológov.


V texte používame mužský rod, ako napríklad „klient“ a „psychológ“, pre uľahčenie a plynulejší štýl vyjadrovania. Tieto termíny sú však myslené inkluzívne a vzťahujú sa na všetkých odborníkov aj klientov bez ohľadu na rod. 💙

Získaj exkluzívne ponuky a novinky

VisaMastercardGoogle PayApple Pay
Približujeme starostlivosť o duševné zdravie, aby každý mohol viesť zdravý a spokojný život.
ksebe s.r.o., Komárnická 16955/11 821 03 Bratislava - mestská časť Ružinov, Slovensko
Footer Vector