Perfekcionizmus v práci: Ako nás brzdí, a čo s tým robiť

Čo je perfekcionizmus a ako sa prejavuje v pracovnom prostredí?

Perfekcionizmus je tendencia klásť veľmi vysoké nároky na výkon (svoj aj iných ľudí) a mať výrazný strach zo zlyhania či chýb. Jednou z funkcií perfekcionizmu je, že ním možno zakryť strach z pocitu svojej nedostatočnosti. Niekedy môže vychádzať perfekcionizmus draho, pretože perfekcionista venuje úlohám čas, ktorý zamestnávateľ platí. Hoci sa perfekcionizmus na prvý pohľad môže javiť ako motor výkonu, v skutočnosti brzdí pokrok, oslabuje odolnosť voči chybám a narúša spokojnosť v tímoch. Zdravšia alternatíva je rastové myslenie – je to prijímanie chýb ako prirodzenej súčasti učenia a cesta k zlepšovaniu.

V pracovnom prostredí (či už v roli zamestnanca alebo nadriadeného) sa perfekcionizmus prejavuje napríklad týmito fenoménmi:

Mikromanažovanie: snaha rozhodovať a mať prehľad o každej úlohe/udalosti.

Neprimeraný strach z chýb: vedie k pocitom úzkosti a tlaku na dokonalosť. 

Problémy s delegovaním: nedôvera v schopnosti toho druhého.

Prokrastinácia: odkladanie dokončenia úloh kvôli strachu, že ešte nie sú dosť dobré. Alebo aj odkladanie vôbec začať úlohu. 

Vysoká organizovanosť: zručnosť mať veci pod kontrolou. Môže to byť jedna z funkčných stratégií v rámci perfekcionizmu. 

Oceňovanie: dokonalo odvedené úlohy bývajú oceňované. 

Stres: vyplýva z tlaku na výkon a nedostatku oddychu. 

Prečo ho zamestnanci často považujú za „plus“

Perfekcionizmus je často považovaný za plus, pretože v sebe obsahuje kvality, ktoré si spájame s dobre odvedenou prácou – kto by nechcel byť v práci presný, zodpovedný a precízny? Pokiaľ perfekcionizmus dokáže udržať v nejakých hraniciach, oceňujú ho nadriadení aj kolegovia. Rolu má aj spoločenské uznanie – dokonalý výkon je v práci aj v celej spoločnosti zvyčajne oceňovaný.

Ako nás perfekcionizmus brzdí? 

Perfekcionizmus nás môže zastaviť ešte pred začatím samotnej úlohy. Perfekcionisti často ani nezačnú riešiť veci, alebo odkladajú dôležité rozhodnutia na ideálny čas (ktorý, samozrejme nepríde, lebo nič nie je ideálne). Takže máme strach z nejakej úlohy, a radšej ju odložíme. 

Tiež nás môže brzdiť tým, že si nevieme povedať „stačí“, teda že je už niečo dostatočne dobré a hotové.  

Perfekcionizmus má vplyv aj na naše pracovné vzťahy. Zamysleli ste sa niekedy nad tým, ako váš perfekcionizmus vnímajú iní ľudia? Priamo alebo nepriamo na nich možno vytvárate tlak a očakávania, že aj ich výkon bude dokonalý. Do vašich vzťahov s kolegami sa môže dostať nedôvera a potreba kontroly. 

Perfekcionizmus vs. zdravá snaha o kvalitný výkon

Rozpoznať hranicu medzi perfekcionizmom a zdravou snahou o výkon sa môže zdať náročné. Zreteľný rozdiel uvidíme, keď sa na ne pozrieme cez postoje. Opíšme si príklady rôznych postojov pri nezdravom perfekcionizme a oproti tomu postojov pri snahe o kvalitný výkon. (Prvá veta je postoj pri perfekcionizme, druhá veta je ukážka postoja pri kvalitnom výkone). 

Chyba – „Urobiť chybu znamená, že nie som dosť dobrý.“ vs. „Chybu vnímam ako súčasť procesu.“

Motivácia – „Musím to urobiť dokonalo, aby ma iní ocenili.“ vs. „Chcem to urobiť dobre, lebo ma to teší.“

Sebahodnota – „Som hodnotný až keď,...“  vs. „Som hodnotný človek.“ 

Výsledok – „Ach, nie je to dosť dobré.“ vs. „Som spokojný s výsledkom.“

Vplyv na duševné zdravie a syndróm vyhorenia

Snaha o dokonalosť stojí nesmierne veľa energie. Nutkavá snaha o dokonalý výkon vedie k preťaženiu a vyčerpaniu našej vnútornej energie, čo je podstata syndrómu vyhorenia. 

Napriek tomu, že s perfekcionizmom sa nám spájajú aj pozitívne predstavy, zvyčajne je na perfekcionizme pozitívny len povrch, to čo je vidno navonok. Vnútri človek zvádza boj – má výčitky svedomia (napr. že prokrastinoval), rôzne strachy (že sa príde na chyby), spochybňuje sa, a s tlakom na výkon prichádzajú pocity úzkosti. Tieto vnútorné konflikty majú vplyv na naše duševné zdravie. Tento rozpor – medzi vnútorným prežívaním a úplne iným vyjadrením navonok nás tiež stojí veľa energie. 

Perfekcionizmus má vyplv na naše duševné zdravie, pretože nám uberá priestor na starostlivosť o seba. Perfekcionizmus býva časovo náročný, či už kvôli zameraniu na detaily, alebo prokrastinácii. Výsledok je ten, že snaha robiť veci dokonalo si vyžaduje viac času. 

Ako sa s perfekcionizmom pracuje v terapii

Práca na perfekcionizme závisí od konkrétneho typu terapie. Všeobecne možno povedať, že v terapii sa často pracuje na zvedomení, na akých presvedčeniach a pocitoch perfekcionizmus u nás vznikol a udržiava sa. Môžu to byť napríklad takéto presvedčenia: 

• Keď to bude dokonalé, nemôžu ma kritizovať. 
• Keď som najlepšia, cítim sa dobre.
• Mám veci pod kontrolou, takže sa nič zlé nestane.
• Keď zlyhám, príde trest.

Už len, to že si zvedomíme svoje presvedčenia, nám umožňuje ich zmeniť, alebo zmeniť postoj k nim. 

Ďalej sa v terapii často pracuje so súcitom voči sebe. Teda s tým, ako som voči sebe láskavý, akú mám vnútornú reč, ako prijímam samú/ého seba. V tejto súvislosti sa niekedy rieši tzv. vnútorný kritik, teda sa hľadá, odkiaľ pramení vnútorný kritický hlas. Oproti tomu sa posilňuje vnútorný hlas, ktorý je láskavý a prijímajúci. 

Veľkou témou v terapii je sloboda. V prípade témy perfekcionizmu je to uvedomenie, že si  môžem dovoliť byť nedokonalý. Je to prijatie možnosti, že chyby sú súčasťou nášho rastu a je to aj tolerancia voči chybám ako prirodzenej súčasti života. 

Dôležitá je aj téma sebahodnoty, pretože mnoho ľudí má spojenú sebahodnotu s výkonom. Myslia si, že sú hodnotní len vtedy, ak podávajú výkon, ideálne dokonalý výkon. V terapii sa môžu naučiť tento tlak na výkon povoliť.  

Tipy pre jednotlivcov aj manažérov, ako s perfekcionizmom narábať

Môžete vyskúšať praktické tipy, ako narábať so svojim perfekcionizmom:  

1. Vyberte si 1 úlohu, ktorú vedome urobíte „nedokonalo“. Môže to byť malá úloha, ako napr. vedome pošlem mail s preklepom, alebo vedome trochu pripálim koláč. To vám môže dať zážitok slobody. 
2. Naučte sa pýtať sami seba otázky: Kedy je to dosť dobré? A kto určuje, čo je dosť dobré?
3. Tak ako v mnohých iných oblastiach života – hľadajme vhodnú mieru. Cieľom nemusí byť zbaviť sa na 100%  (opäť dokonalo) perfekcionizmu. Možno stačí len obrúsiť jeho hrany. 
4. Získajte nadhľad. Keď sa pristihnete zamotaný vo svojom perfekcionizme, odstúpte z tej situácie a zamyslite sa: Ako toto bude dôležité o mesiac, o rok? Kto si na to spomenie? 
5. Misky váh – na jednu stranu dajte dôležitosť úlohy, na ktorej pracujete a na druhú stranu váhy dajte čas a energiu, ktorú vás stojí. Sú približne v rovnováhe? 
6. Prineste tému perfekcionizmu do svojej terapie. 

A pamätajte – byť perfektný neznamená byť šťastný. 

⎯

Dôležité upozornenie:

Tento text nenahrádza odbornú literatúru ani rady lekára alebo terapeuta. Informácie v ňom obsiahnuté sú zovšeobecnené a nemusia sa vzťahovať na každého. Ak máte akékoľvek otázky týkajúce sa vášho zdravia, obráťte sa na jedného z našich psychológov.

V texte používame mužský rod, ako napríklad „klient“ a „psychológ“, pre uľahčenie a plynulejší štýl vyjadrovania. Tieto termíny sú však myslené inkluzívne a vzťahujú sa na všetkých odborníkov aj klientov bez ohľadu na rod. 💙