Čo je placebo efekt, a ako funguje? Ako myseľ ovplyvňuje liečbu?

Čo je placebo efekt, a ako funguje?

Placebo efekt je psychobiologický fenomén, pri ktorom dochádza k reálnym fyziologickým zmenám a k zlepšeniu zdravotného stavu, na základe očakávania človeka, aj keď podaná látka, alebo intervencia nemá žiadne účinky. Placebo efekt možno definovať ako zlepšenie symptómov na základe očakávania, že liečba bude úspešná. Tento jav sa nevyskytuje iba v medicíne, ale aj v rôznych oblastiach každodenného života. 

Funguje na základe psychologických, sociálnych a neurobiologických mechanizmov, ktoré môžu ovplyvniť vnímanie zdravia a choroby.  Aktiváciou oblastí v mozgu, ktoré sú spojené s bolesťou, emóciami a odmenou, dochádza k uvoľneniu neurotransmiterov (dopamín, endogénne opioidy), ktoré zmierňujú symptómy a vedú k zlepšeniu zdravotného stavu. 

Aké sú psychologické mechanizmy placebo efektu?

1. Očakávanie účinku liečby – človek verí, že podaná liečba bude úspešná. 
2. Klasické podmieňovanie (Pavlov) – u človeka, ktorý má v živote skúsenosť s pocitom úľavy po podaní lieku. Mozog si vytvoril spojenie medzi užitím liečiva a pocitom zlepšenia. V prípade, kedy podaná látka nemá žiaden účinok, mozog automaticky vyvolá podobnú reakciu ako pri podaní liečiva. Podaním látky človek pociťuje úľavu. 
3. Zníženie stresu a úzkosti – placebo efekt môže aktivovať parasympatický nervový systém, čím sa znižuje stresová reakcia. Ak je menej stresových hormónov, človek pociťuje úľavu aj bez reálnej liečby.
4. Vzťah s lekárom  – pacientova dôvera v úspešnosť liečby, prístup lekára k pacientovi a verbálna aj neverbálna komunikácia lekára.

Aké faktory ovplyvňujú silu placebo efektu?

Typ a závažnosť ochorenia – placebo efekt môže byť silnejší pri subjektívnych symptómoch, ako napríklad pri únave, než pri závažnom organickom poškodení. Pacienti s chronickým ochorením môžu mať tendenciu silnejšie reagovať na placebo, lebo tieto symptómy vnímajú častejšie.

Dôvera v liek – nové liečivá, prípadne moderné technológie môžu zvýšiť placebo efekt, pretože pacienti môžu mať tendenciu im dôverovať viac ako starším liečivám. 

Predchádzajúce skúsenosti – ak pacient zažil pozitívnu reakciu na placebo, môže silnejšie reagovať pri ďalšom podaní.

Únava – placebo efekt môže byť silnejší v prípade, keď je pacient unavený, pretože jeho telo potrebuje úľavu a oddych. 

Osobnostné faktory – vyššia odolnosť osobnosti a emočná stabilita podporujú efektívnejšie spracovanie placebo efektu. Vyššia miera dôvery v autority (teda aj v lekára), optimistický postoj a nádej v uzdravenie. 

Aký je rozdiel medzi placebo a nocebo efektom?

Obidve sú výsledkom očakávaní pacienta, ale rozdiel je v tom, či ide o pozitívne, alebo negatívne účinky podanej látky. Placebo vyvolá pozitívnu reakciu na liečbu, ktorá v skutočnosti neobsahuje aktívne látky, ale pacientovi pomáha, pretože verí, že liečba je účinná. Nocebo efekt je negatívna reakcia ma liečbu, alebo látku, ktorá v skutočnosti nie je škodlivá, ale pacientovi spôsobuje nežiadúce účinky, prípadne zhoršenie stavu. V tomto prípade pacient očakáva, že liečba bude mať negatívne účinky.  

Ako sa placebo efekt využíva v medicíne?

Výskum v medicíne – napríklad testovanie liekov, kedy sa nový liek porovnáva s placebom, aby sa zistilo, či má liek skutočný účinok.

Štúdium placebo efektu – výskumy zamerané na neurobiologické a psychologické mechanizmy, ktoré ovplyvňujú vnímanie symptómov.

Podpora existujúcej liečby – pozitívne očakávania, dobrý vzťah s lekárom a dôvera v jeho kompetencie môžu zosilniť účinok liekov.

Môže byť placebo efekt využitý na zlepšenie duševného zdravia?

V terapii – očakávanie klienta, že mu terapia môže pomôcť. Dôvera klienta v kompetencie psychológa zvyšuje účinnosť terapie.

Zvýšenie motivácie k liečbe prostredníctvom pozitívneho očakávania – takýto klient v terapii môže byť viac spolupracujúci a motivovaný, čo zvyšuje účinnosť terapeutických intervencií. 

Zvýšenie sebadôvery a sebavedomia – spoznávanie svojich silných stránok, očakávanie úspechu, posilnenie dôvery v svoje schopnosti. 

Sebapoznanie – zaujímanie sa o vlastný vnútorný svet a svoje prežívanie, čo pozitívne vplýva na celkovú psychickú pohodu.

Vytvorenie rituálu

• rituál vďačnosti – človek sa zameriava na oblasti, ktoré mu prinášajú radosť a už samotný proces mu môže zlepšiť náladu a prehĺbiť pocit spokojnosti.
• rituály, ktoré zahŕňajú vonkajšie stimuly – (zapálenie sviečky, pitie teplého nápoja, pustenie hudby) môžu byť vnímané ako liečivé, ak človek verí, že tento rituál mu pomáha upokojiť sa a zlepšuje to jeho psychické zdravie.

Ako môžeme placebo efekt využiť v každodennom živote?

1. Zlepšenie medziľudských vzťahov – napríklad v partnerstve, môžeme si vytvoriť pozitívne nastavenie, napríklad ak veríme, že partner je ochotný nás chápať, podporovať a milovať, tak tento pozitívny prístup môže viesť k tomu, že partner začne konať v súlade s našimi očakávaniami. Na druhej strane, keď začneme veriť v partnerove schopnosti, alebo jeho potenciál, môže to zvýšiť jeho motiváciu a sebavedomie.
2. Očakávanie pozitívnych výsledkov v medziľudských interakciách.
3. Zvládanie náročných životných situácií – vnútorné nastavenie, že náročnú situáciu prekonáme, nám môže pomôcť zmierniť stres a úzkosť.
4. Začať deň s pozitívnymi očakávaniami – od rána sa zamerať na to, že povinnosti počas dňa zvládneme bez závažných problémov.
5. Placebo efekt v životnom štýle – vnútorné nastavenie, že cvičenie a zdravá strava zlepšujú náladu a dodávajú energiu.

Aké sú vedecké názory na placebo efekt a jeho účinnosť?

V niektorých prípadoch je náročné určiť, či je to účinnosť placebo efektu, alebo či vstupuje iný faktor, ktorý výskumníci nemajú zachytený. Napríklad výskum autorov Neogi, Colloca (2023) ktorého cieľom bolo zistiť účinnosť placebo efektu u pacientov ktorí trpeli osteoartrózou. Pacienti odpovedali v prospech placebo efektu, ktorý sa týkal krátkodobého zlepšenia symptómov, avšak uvedené zlepšenie zdravotného stavu sa podľa autorov môže vyskytovať aj v dôsledku fyziologických zmien. 

Zaujímavý výskum priniesla americká výskumníčka Lauren Y. Atlas (2021) ktorá skúmala ako placebo efekt súvisí s očakávaním, emóciami a sociálnym kontextom. Autorka sa zameriavala aj na neurobiologické mechanizmy placebo efektu. Z výskumu je zrejmé, že placebo efekt zmierňuje bolesť pacientov. Placebo efekt závisel od predošlých skúsenosti pacientov a ich očakávaní. Autorka zdôrazňuje význam spolupráce medzi lekármi a vedcami pri zlepšení ľudského zdravia.

Na druhej strane existujú výskumy, ktoré spochybnili účinnosť placebo efektu a poukázali na jeho obmedzenia. Opakovaná štúdia autorov Hróbjartsson, Gotzsche (2001,2010) dospeli k záveru, že placebo efekt je prítomný najmä pri subjektívnych ochoreniach, ale nie pri fyziologických ochoreniach. Podobne aj starší výskum Kienle (1997) vysvetľuje placebo efekt faktormi, ako je prirodzený priebeh choroby, alebo subjektivita výskumníkov. Avšak výskumníci nebrali v úvahu neurobiológiu. Afektívna neuroveda ukazuje, že placebo efekt je reálny na úrovni mechanizmov v mozgu, najmä v oblastiach ktoré súvisia s emóciami a motiváciou. 

Výskum v oblasti placebo efektu sa zameriava aj na jeho kritiku a limity. Je potvrdené, že placebo efekt nefunguje pri ochoreniach, kde je potrebný biologický zásah (napr. zlomeniny). Účinok placebo efektu je dočasný a vyžaduje opakovanie podnetov na jeho udržanie. Výskumníci sa zaoberajú aj etickými otázkami a problematikou použitia a podania placeba bez súhlasu pacienta. 

⎯

Dôležité upozornenie:

Tento text nenahrádza odbornú literatúru ani rady lekára alebo terapeuta. Informácie v ňom obsiahnuté sú zovšeobecnené a nemusia sa vzťahovať na každého. Ak máte akékoľvek otázky týkajúce sa vášho zdravia, obráťte sa na jedného z našich psychológov.

V texte používame prevažne mužský rod pre zjednodušenie a plynulosť vyjadrovania. Všetky označenia sú však myslené inkluzívne a vzťahujú sa na všetky osoby bez ohľadu na rod. 💙