Ako sa prejavuje úzkosť v práci (a prečo si ju často nevšimneme)

Čo je to úzkosť, a ako sa líši od bežného stresu?

Úzkosť je definovaná ako psychický stav spájaný s nepríjemnými pocitmi, ako napätie, nervozita, obavy, ale aj fyziologické prejavy, ako búšenie srdca, zrýchlené dýchanie, tráviace ťažkosti a podobne. Veľmi veľakrát sa stane, že úzkosť pôsobí na človeka nielen na emočnej, ale aj fyzickej úrovni. Častokrát ju spozorujeme vďaka fyziologickým prejavom rýchlejšie. Úzkosť si veľa ľudí pletie so strachom a hoci majú k sebe blízko, je medzi nimi zásadný rozdiel. Strach má konkrétny podnet – vieme, čoho sa bojíme, no pri úzkosti sú podnety difúzne, je ich viac a môžu sa prelínať – jednoducho to nie je tak jednoznačné. Taktiež, úzkosť nie je bežný stres. Bežný stres vzniká v situácií, keď toho máme veľa, tlačia na nás viaceré podnety/strany, nestíhame, sme zahltení povinnosťami, nemáme čas si oddýchnuť a pod. A často sa stáva, že práve bežný a neregulovaný stres prerastá do úzkosti.

Aké sú najčastejšie spúšťače úzkosti v pracovnom prostredí?

Medzi najčastejšie spúšťače úzkosti v pracovnom prostredí patria faktory ako:

1. Chýbajúci work-life balance: ak sa hranica medzi prácou a osobným životom stiera, na ľudí to má z dlhodobého hľadiska veľmi negatívny dopad; sme vyčerpaní, demotivovaní, preťažení. V takomto nastavení má úzkosť ideálny priestor, aby sa k nám vkradla a urobila v našom živote šarapatu. 
2. Zahltenie povinnosťami: v práci budú povinnosti vždy, asi preto je práca prácou, no potrebujeme si uvedomiť, že povinnosti je nutné prioritizovať, správne si ich rozvrhnúť, pochopiť zmyslu, prípadne byť schopní požiadať o pomoc, keď ju potrebujeme.
3. Negatívna atmosféra na pracovisku: mnoho ľudí spomína, že do práce chodia so stiahnutým žalúdkom, stresom či úzkosťou už od rána: to nie je ideálny stav, určite nie, ak trvá dlhé obdobie; negatívnu atmosféru na pracovisku ovplyvňuje viacero faktorov, no ak u seba spozorujeme, že nám to vadí a narúša našu prácu, otvorme túto tému: začnime sebou a postupne sa o tom rozprávajme s ďalšími ľuďmi, ktorých sa to týka; cieľom je v práci cítiť sa dobre – trávime tam 8 hodín každý deň a to je pomerne veľa času.  
4. Nefungujúce vzťahy na pracovisku: podobne ako negatívna atmosféra na pracovisku, aj vzťahy môžu našu úzkosť z práce spustiť; o vzťahy sa treba starať, aj o tie kolegiálne – otvorene komunikujme, buďme autentickí, pomenujme, ak niečo nefunguje a hľadajme riešenia. 
5. Nejasnosť očakávaní: tento aspekt môže súvisieť napríklad s nedostatočnou formuláciou povinností a úloh, ktoré nám sú zadané, prípadne s nedostatočným feedbackom, ktorý je každému potrebný na to, aby vedel či to, čo robí, má zmysel, napĺňa cieľ a ide správnym smerom.
6. Pracovná neistota: napríklad, obavy z prepustenia/straty pracovného miesta prípadne celková úzkosť z toho, čo bude celkovo s prácou v mojom živote.

Ako sa úzkosť prejavuje počas mítingov, v tíme a pri výkone? 

Počas mítingov:

1. Zvýšený stres pri rozprávaní pred ostatnými (aj keď ide o bežné slovo).
2. Zabúdanie toho, čo si chcel(a) povedať – myšlienkový blok, „výpadok pamäti“.
3. Potenie, červenanie, triaška v hlase, nepríjemné telesné pocity.
4. Nadmerná sebareflexia: „Znie to hlúpo? Čo si o mne myslia?“
5. Vyhýbanie sa diskusii, minimalizovanie vlastných príspevkov („Radšej nič nepoviem, aby som niečo nepokazil(a)“).
6. Obava z otázok alebo spätnej väzby – môže sa zdať ako ohrozenie

V tíme (kolektíve):

1. Pocit, že nezapadám, aj keď objektívne zapadáš.
2. Vyhýbanie sa neformálnym interakciám (napr. prestávkam, obedom s kolegami).
3. Zvýšená citlivosť na tón hlasu, e-maily, reakcie druhých – veľa premýšľania nad tým, čo asi niekto myslel.
4. Ťažkosti s asertivitou – neozveš sa, aj keď niečo nie je v poriadku.
5. Nízke sebavedomie v porovnaní s ostatnými – pocit, že ostatní sú „šikovnejší“, „rýchlejší“, „lepšie zvládajú tlak“.

Pri výkone (produktivita, úlohy):

1. Prokrastinácia – úzkosť z úlohy → odkladanie → viac stresu.
2. Perfekcionizmus – tráviš príliš veľa času detailmi zo strachu, že niečo pokazíš.
3. Znížená schopnosť koncentrácie – myšlienky stále odbiehajú k obavám.
4. Vyčerpanosť – úzkosť je vyčerpávajúca, energia ide na „prežitie“, nie na výkon.
5. Neschopnosť oddýchnuť si po práci – myseľ stále pracuje, premýšľa, analyzuje.

Prečo si úzkosť často nevšimnú kolegovia ani samotný zamestnanec?

Dôvody sú rôzne. Napríklad rýchla doba, v ktorej žijeme. Pôsobí na nás enormné množstvo podnetov a častokrát sa medzi nimi všetkými strácame a nepočujeme samých seba. Chýbajúca sebareflexia a čas, ktorý by sme mali venovať samým sebe, je extrémne dôležitý na to, aby sme rozpoznali a uvedomili si, ako sa máme a čo sa s nami deje. Podobne je to aj pri iných ľuďoch – keď si pomoc nevypýtame, nemusíme ju dostať – kolegovia/priatelia nám nevedia čítať myšlienky. A ani to nie je ich úloha.

Zároveň, v práci často nosíme masku, cez ktorú kolegovia nevidia, ako sa skutočne cítime. Môže ísť aj o to, že práca je práca a mnoho ľudí tam nechce riešiť veci mimo pracovnej oblasti. Čo môže byť mnohokrát na škodu, presne v prípade, ak sa náš blízky kolega alebo my sami necítime dobre.    

Ako rozpoznať signály úzkosti u seba alebo u kolegov? 

Telesné signály:

• Napätie v tele – najmä v ramenách, šiji, čeľusti
• Zrýchlený tep, dýchanie, „knedlík v hrdle“
• Potenie, tras, sucho v ústach
• Problémy so spánkom, časté prebúdzanie
• Tráviace ťažkosti, nevoľnosť, strata chuti do jedla (alebo prejedanie)

Psychické signály:

• Neustále premýšľanie, analyzovanie, „čo ak...?“ myšlienky
• Pocit preťaženia, aj pri menších úlohách
• Obavy z budúcnosti, katastrofické scenáre
• Neschopnosť sa sústrediť
• Nízke sebavedomie, pochybnosti o sebe

Správanie:

• Odkladanie úloh (prokrastinácia z obavy, že to nedám)
• Vyhýbanie sa ľuďom alebo mítingom
• Prílišná kontrola alebo perfekcionizmus
• Výbuchy podráždenosti – aj bez „zjavnej“ príčiny

Zmeny v komunikácii:

• Kolega sa zrazu menej zapája, hovorí málo alebo neisto
• Zvýšená podráždenosť, citlivosť na kritiku
• Výrazné sebazhadzovanie, znižovanie vlastnej hodnoty
• Vyhýbanie sa mítingom alebo časté odklady

Zmeny vo výkone:

• Výkon kolíše – niekedy je všetko tip-top, inokedy nestíha
• Častejšie chyby, zabúdanie
• Perfekcionizmus alebo mikromanažovanie detailov
• Neskoré odovzdávanie úloh, aj keď predtým stíhal(a)

Zmeny v sociálnom správaní:

• Kolega je zrazu uzavretý, drží si odstup
• Nechodí na obedy, prestávky, neformálne stretnutia
• Vyhýba sa očnému kontaktu, pôsobí „stratene“

Kedy vyhľadať odbornú pomoc, a ako môže terapia pomôcť?

Odbornú pomoc môžeme vyhľadať kedykoľvek, mnoho ľudí ju vyhľadá už pri prvých znakoch toho, že niečo nie je v poriadku a necítia sa dobre. Niekto príde až v hodine dvanástej. Je to veľmi subjektívne, no kedykoľvek človek na terapiu príde, vždy sa to ráta.

Na terapii si so psychológom môžete prejsť to, čo sa deje, opísať mu, ako sa úzkosť prejavuje, odkiaľ asi prichádza, viete nájsť spúšťače, ktoré ležia v minulosti – nielen v aktuálnej situácii. Vďaka terapii môžete lepšie pochopiť, aký má úzkosť na vás dopad, prečo sa deje čo sa deje a aký má pre váš život účel.

Čo môžu urobiť firmy: prevencia, vzdelávanie a dostupná psychologická podpora?

Je veľmi dôležité, najmä v dnešnej dobe, keď je téma duševného zdravia v popredí, aby aj firmy pomohli zamestnancom cítiť sa v práci lepšie. Vždy je to v rukách daného človeka, aby prevzal zodpovednosť za svoje prežívanie, no firma je zodpovedná za to, aby vytvorila podmienky, v ktorých sa bude jej zamestnancom dobre pracovať.

Mnoho firiem v dnešnej dobe siaha po rôznych formách prevencie v podobe benefitov, ktoré majú napríklad zabezpečiť väčší work-life balance pre zamestnancov, prípadne nejaké formy aktívneho/pasívneho oddychu. Vzdelávanie je tiež formou, ako môžu firmy s touto témou pracovať. A psychologická podpora je jedným z benefitov, ktorý má a môže mať veľký dopad. Mnoho firiem po ňom siaha čoraz viac. V tomto prípade môže byť psychologická podpora poskytnutá viacerými formami, či už predplatenými konzultáciami s psychológmi, webinármi, nejakou formou linky či online kontaktu so zamestnancami a podobne.   

 ⎯

Dôležité upozornenie:

Tento text nenahrádza odbornú literatúru ani rady lekára alebo terapeuta. Informácie v ňom obsiahnuté sú zovšeobecnené a nemusia sa vzťahovať na každého. Ak máte akékoľvek otázky týkajúce sa vášho zdravia, obráťte sa na jedného z našich psychológov.