Úzkosť

Úzkosť je prirodzená a bežná ľudská emócia, ktorá sa prejavuje v reakcii na stresové alebo nebezpečné situácie. Je to adaptívny mechanizmus, ktorý nás mobilizuje a pripravuje na boj alebo útek. Vďaka úzkosti sme ostražití a opatrní, a tak sa vieme vyhnúť nebezpečenstvu.

Príznaky úzkosti:

  • Fyzické: Zrýchlený tep a dýchanie, potenie, triaška, svalové napätie, nevoľnosť, bolesť hlavy, závraty
  • Psychické: Pocit napätia a nepokoja, ťažkosti so sústredením, strach a obavy, zmätenosť, podráždenosť, depersonalizácia, derealizácia

Ako sa úzkosť prejavuje v rôznych životných etapách:

  • Detstvo: Separačná úzkosť, úzkosť z neznámych vecí, úzkosť z výkonu
  • Dospievanie: Sociálna úzkosť, úzkosť z testovania, úzkosť z budúcnosti
  • Dospelosť: Pracovná úzkosť, úzkosť z financií, úzkosť z partnerstva, úzkosť zo zdravia
  • Staroba: Úzkosť zo straty, úzkosť z osamelosti, úzkosť zo smrti

Ako sa vyrovnať s bežnou úzkosťou:

  • Relaxačné techniky: Hlboké dýchanie, meditácia, joga, progresívna svalová relaxácia, vizualizácia
  • Pravidelná fyzická aktivita: Cvičenie, beh, plávanie, tanec, prechádzky v prírode
  • Dostatočný spánok: Dodržiavanie spánkového režimu, vyhýbanie sa stimulom pred spaním
  • Zdravá strava: Vyvážená strava bohatá na ovocie, zeleninu a celozrnné produkty
  • Techniky zvládania stresu: Time management, asertivita, mindfulness
  • Sociálna podpora: Rozhovor s priateľmi, rodinou, alebo terapeutom

Kedy je úzkosť patologická?

Ak sa úzkosť stáva chronickou a zasahuje do vášho bežného života, môže sa jednať o úzkostnú poruchu. Existuje viacero typov úzkostných porúch, napríklad:

  • Generalizovaná úzkostná porucha (GAD): Pretrvávajúci a nadmerný strach a úzkosť bez zjavnej príčiny.
  • Panická porucha: Náhle a opakované záchvaty silnej úzkosti a strachu, ktoré sú sprevádzané panickými symptómami (napr. búšenie srdca, dýchavičnosť, závraty).
  • Sociálna úzkostná porucha (sociálna fóbia): Strach z rôznych sociálnych situácií a interakcií.
  • Obsedantno-kompulzívna porucha (OCD): Opakované a rušivé myšlienky (obsesie) a nutkanie vykonávať určité rituály (kompulzie).
  • Posttraumatická stresová porucha (PTSD): Spomienky a flashbacky na traumatickú udalosť, nočné mory, úzkosť, vyhýbanie sa stimulom súvisiacim s traumou.

Liečba úzkostných porúch sa zvyčajne skladá z:

  • Psychoterapia: KBT (kognitívno-behaviorálna terapia), psychodynamická terapia, expozičná terapia
  • Medikamentózna liečba: Antidepresíva, anxiolytiká

Včasná liečba úzkostných porúch je dôležitá pre prevenciu komplikácií, ako napríklad depresia, závislosti, psychosomatické poruchy.

Úzkosť je bežná ľudská emócia, ktorá sa môže stať patologickou, ak zasahuje do bežného života. Existuje viacero typov úzkostných porúch, ktoré sa dajú liečiť psychoterapiou a/alebo medikamentóznou liečbou. Ak máte podozrenie, že trpíte úzkostnou poruchou, je dôležité vyhľadať odbornú pomoc.

Rozdiely medzi bežnou úzkosťou a úzkostnou poruchou:

  • Intenzita a trvanie: Bežná úzkosť je zvyčajne miernej intenzity a krátkodobá. Úzkostná porucha sa prejavuje intenzívnejšou a dlhotrvajúcou úzkosťou (viac mesiacov).
  • Zameranie úzkosti: Bežná úzkosť je zvyčajne spojená s konkrétnym stresorom. Úzkostná porucha sa môže objavovať aj bez zjavnej príčiny, alebo môže byť zameraná na všeobecné obavy o budúcnosť, zdravie, financie a podobne.
  • Zásah do života: Bežná úzkosť zvyčajne nezasahuje výrazne do bežného života. Úzkostná porucha môže spôsobovať problémy v práci, v škole, v sociálnych vzťahoch a môže zhoršovať kvalitu života.
  • Kontrolou nad emóciami: Pri bežnej úzkosti dokážeme zvyčajne svoje emócie kontrolovať pomocou relaxačných techník a zmenou správania. Pri úzkostnej poruche je ťažké kontrolovať úzkosť a strach vlastnou vôľou.

Ako rozlíšiť bežnú úzkosť od úzkostnej poruchy?

Ak sa u vás objavujú nasledujúce príznaky, je vhodné poradiť sa s lekárom alebo psychológom:

  • Úzkosť, ktorá trvá dlhšie ako šesť mesiacov a zasahuje do vášho bežného života.
  • Pretrvávajúce obavy a strach bez zjavnej príčiny.
  • Panické záchvaty.
  • Neschopnosť kontrolovať úzkosť.
  • Vyhýbanie sa situáciám, ktoré vyvolávajú úzkosť.
  • Zhoršenie spánku a problémy s koncentráciou.
  • Depresia, podráždenosť a únava.

Úzkosť je súčasťou nášho života. Ak sa však stáva nadmernou a paralyzujúcou, môže sa jednať o úzkostnú poruchu. Dôležité je vedieť rozlíšiť bežnú úzkosť od úzkostnej poruchy a v prípade potreby vyhľadať odbornú pomoc. Liečbou sa dá úzkosť dostať pod kontrolu a zlepšiť tak kvalitu života.

Dôležité upozornenie:

Tento text nenahrádza odbornú literatúru ani rady lekára alebo terapeuta. Informácie v ňom obsiahnuté sú zovšeobecnené a nemusia sa vzťahovať na každého. Ak máte akékoľvek otázky týkajúce sa vášho zdravia, obráťte sa na jedného z našich psychológov.

Nájdi si psychológa pre seba

Psychológovia
ksebe logo

Kde sme?

Obchodná 3
811 06 Bratislava
Slovensko

info@ksebe.sk
WhatsApp *

* slúži ako zákaznícka linka, nie v kríze!

Newsletter

Poskytnutím emailovej adresy súhlasíš s odoberaním noviniek od ksebe.sk a so zásadami ochrany osobných údajov.