Spomienkový optimizmus: Fenomén, ktorý idealizuje minulosť

Čo je spomienkový optimizmus, a prečo k nemu dochádza?

Spomienkový optimizmus možno definovať ako kognitívne skreslenie, pri ktorom ľudia majú tendenciu hodnotiť minulé skúsenosti, alebo udalosti pozitívnejšie, než ich v skutočnosti prežívali. Často sa označuje ako „rosy retrospection“, tento jav bol podrobne preskúmaný v roku 1997. Je to mechanizmus pamäte a interpretácie reality, ktorá môže slúžiť ako forma psychickej ochrany. Emócie spojené s nepríjemnými udalosťami majú tendenciu časom vyblednúť, zatiaľ čo tie pozitívne zostávajú výraznejšie.  

Tento adaptívny proces  podporuje psychickú pohodu, životnú odolnosť človeka a kontinuum identity.

Pamäť je selektívna a rekošntruktívna, čo spôsobuje že negatívne detaily časom zoslabnú a pozitívne detaily sa zvyknú zvýrazniť. To prispieva k stabilnej sebaúcte, zníženiu emocionálnej záťaže a zvýšeniu celkovej spokojnosti so životom.

Dôvody, prečo dochádza ku spomienkovému optimizmu:

• Psychická ochrana – upravenie ťaživých spomienok z minulosti, aby prežité spomienky boli pre nás menej bolestivé. Je to spôsob ako si chrániť psychické zdravie a udržať vnútornú rovnováhu.
• Emocionálna regulácia – pozitívne spomienky môžu slúžiť ako mechanizmus na zlepšenie nálady a zníženie stresu.
• Selektívna pamäť – mozog si lepšie pamätá udalosti spojené s pozitívnymi emóciami.
• Kognitívne kreslenie – ilúzia, že minulosť bola priaznivejšia, než sme ju v skutočnosti prežili.
• Neurobiologické procesy.
• Nostalgia – nostalgia dokáže aktivovať príjemné pocity a znižovať stres.
• Sociálne a kultúrne faktory – spoločnosť často idealizuje minulosť, teda vytvára mýty o „starých dobrých časoch“ alebo zlatom veku. Kolektívny obraz minulosti posilňuje osobný spomienkový optimizmus.

Aký je rozdiel medzi spomienkovým optimizmom a idealizovaním?

Idealizovanie na rozdiel od spomienkového optimizmu je aktívny proces, pri ktorom človek nielenže zvýrazňuje pozitívne aspekty, ale zároveň ignoruje, alebo potláča tie negatívne. Realitu pretvára do obrazu, ktorý nemusí mäť pevný základ v reálnych zážitkoch. Často sa spája s medziľudskými vzťahmi. Na rozdiel od spomienkového optimizmu, ktorý vychádza z postupného zoslabovania pamäťových stôp, idealizovanie je aktívny, často obranný mechanizmus, ktorý nás chráni pred sklamaním, stratou, alebo neistotou. Teda idealizovanie je aktívne vytváranie nereálneho pozitívneho obrazu, ktorý môže viesť ku skreslenému vnímaniu reality, alebo vzťahov. Človek pri ňom ignoruje realitu a väčší dôraz kladie idealizovanému obrazu. Hrozba idealizácie je najmä v tom, že ak sa príliš viažeme na idealizovanú predstavu, tak ťažšie prijímame zmeny a realitu taká aká v skutočnosti je.

Aké výhody a nevýhody prináša spomienkový optimizmus?

Výhody:

• Prispieva k odolnosti človeka – pokiaľ náročné situácie, ktoré sme zvládli si pamätáme ako zvládnuteľné, tak naša myseľ má tendenciu ich spracovať a integrovať do našich spomienok. Pomáha nám to nebáť sa nových životných výziev, lebo máme skúsenosť, že podobne náročnú situáciu sme už raz zvládli.
• Zvyšuje pocit spokojnosti s prežitým životom – minulosť sa nám javí pozitívnejšia, takže celkový pocit z vlastného života môže priniesť pokoj, prijatie a naplnenie.
• Upevňuje blízke vzťahy s druhými – keď si spomíname viac na pekné chvíle, než na konflikty v medziľudských vzťahoch, podporuje to emocionálnu väzbu k blízkym ľuďom.
• Chráni pred sklamaním – menej sa trápime tým, čo sme mohli urobiť inak, pretože si realitu pamätáme priaznivejšie, ako v skutočnosti bola.
• Motivuje nás ku konaniu – ak si spomíname, že veci, alebo projekty nám v m minulosti dopadli dobre, máme výraznejšie vyššiu motiváciu skúšať nové veci a konať. Vedie nás to k odvahe riskovať a realizovať vlastné ciele.
• Pomáha zachovať vnútorný pokoj – pozitívnejšie spomienky pôsobia ako prirodzená forma psychickej ochrany. Človek je menej zaťažený intenzívnymi emóciami a cíti sa viac v pohode.

Nevýhody:

• Skreslenie reality – pokiaľ si minulosť pamätáme príliš pozitívne, môže nám unikať realita a nedokážeme sa poučiť z vlastných chýb. Teda máme tendenciu ignorovať chyby, ktoré by nám inak pomohli vyhnúť sa opakovaniu rovnakých omylov.
• Podceňovanie rizík do budúcnosti – môže viesť k neopatrnému konaniu, nadhodnotená sebadôvera môže spôsobiť, že sa pustíme do niečoho nebezpečného.
• Zľahčovanie reálnych konfliktov – môžeme prehliadať napätie vo vzťahoch a nedoriešené medziľudské konflikty.
• Vytváranie konfliktov – každý človek si pamätá minulosť inak, ak máme tendenciu pozerať sa pozitívnejšie na prežité situácie, môže to viesť ku nezhodám s ľuďmi, ktorí si viac pamätajú nepríjemné stránky prežitého života.
• Skreslenie sebaobrazu – idealizovaná predstava o našej minulosti môže skresľovať naše sebahodnotenie. Pri konfrontácií s realitou môže častejšie dochádzať ku sklamaniu a pocitu zlyhania.
• Znížená schopnosť žiť „tu a teraz“ – nadmerné rozmýšľanie o našich skreslených zážitkoch z minulosti môže spôsobovať, že človek žije menej tu a teraz.

Spomienkový optimizmus v spoločnosti: Mýty o „zlatom veku“ a „starých dobrých časoch“

Spoločnosť má tendenciu skôr k idealizácií minulosti a pripomínaní si určitých časti z minulosti, teda pristupuje k nej selektívne. Historické obdobia sa často vykresľujú ako jednoduchšie, alebo spravodlivejšie ako v skutočnosti boli. Významným pojmom v tomto kontexte je skupinová nostalgia, čo znamená, že ľudia vnímajú hrozbu kontinuity svojej identity, v prípadoch keď ich spoločenské hodnoty, tradície, alebo kultúra slabne. V čase kultúrnych, alebo politických zmien ľudia majú tendenciu hľadať oporu v minulosti. Nostalgia poskytuje stabilitu, pocit istoty.

Mýtus „zlatého veku“

V rôznych kultúrach pretrváva predstava, že kedysi dávno existovalo väčšie porozumenie medzi ľuďmi, viac si dôverovali, život bol pre nich pokojnejší a hodnoty pevnejšie. Tento mýtus ignoruje sociálnu nerovnosť, vojny, chudobu, či choroby, ktoré k tomuto obdobiu patrili.

„Staré dobré časy“

Nostalgia sa často používa v politickom diskurze, ktorý sa spája s tradičnými hodnotami a snaží sa o mobilizáciu verejnosti. Spomienkový optimizmus sa môže stať nástrojom manipulácie, ktorý odvracia pozornosť od reálnych a súčasných problémov.

Spomienkový optimizmus vo vzťahoch: Prečo si pamätáme len tie dobré chvíle?

Pamätanie si dobrých chvíľ posilňuje pocit, že vzťah má zmysel a hodnotu. Aj po ukončení vzťahu si mozog selektívne uchová pekné chvíle, čím môžeme nadobudnúť presvedčenie, že investícia emócií a času nebola zbytočná.

Vzťahy sú dôležitou súčasťou identity, keď si pamätáme pekné chvíle, chránime tým vlastný sebaobraz. Avšak ak by prevládali len zlé spomienky, tak by to mohlo výrazne ohroziť naše sebahodnotenie.

Všeobecne možno konštatovať, že v praktický dôsledok spomienkového optimizmu v medziľudských vzťahoch zahŕňa obidve polarity. Umožňuje nám odpúšťať, nezotrvávať v konfliktoch a v neposlednom rade chráni vzťahy. Na druhej strane môže spôsobiť, že sa vraciame do toxických vzťahov, alebo si idealizujeme partnerov, ktorí nám v skutočnosti ubližovali.

Ako spomienkový optimizmus ovplyvňuje naše rozhodnutia?

Vďaka spomienkovému optimizmu máme skreslený základ, z ktorého vychádzame pri rozhodovaní, čo nás môže viesť k väčšej odvahe riskovať, púšťať sa do nových projektov, alebo sa vracať do vzťahov, ktoré nám škodili.

Nostalgia nás môže motivovať k voľbám, ktoré nám pripomínajú chvíle, keď sme boli šťastní, pokojní, alebo sme mali pocit že nás život nám dáva zmysel. Na základe spomienkového optimizmu môžeme konať rozhodnutia, ktoré nesúvisia s našimi aktuálnymi potrebami, ale snahou zopakovať situácie, ktoré sme zažili v minulosti. Napríklad cestujeme na miesta kde nám bolo dobre, hľadáme ľudí, ktorí nám pripomínajú prvé lásky, prípadne sa púšťame do aktivít, ktoré nám v minulosti robili radosť.

V konečnom dôsledku tento jav ovplyvňuje naše rozhodovanie dvojakým spôsobom. Na jednej strane nás chráni tým, že nás učí vidieť minulosť ako zdroj sily, na druhej strane nás môže zavádzať k idealizácií a k voľbám, pri ktorých realitu nevidíme v širšom kontexte našich prežitých skúseností.

Ak sa chceme rozhodovať čo najlepšie, potrebujeme sa učiť zo skúsenosti a pracovať so spomienkami vedome, teda pozerať sa na prežité situácie ako na zdroj ponaučenia aj inšpirácie. 

Ako pracovať so svojimi spomienkami bez skreslenia?

1. Píš si denník – v ktorom budeš písať o udalostiach a svojich emóciách v čase, keď sa dejú.
2. Rozhovory s ľuďmi, ktorí boli pri tom – konfrontácia rôznych pohľadov ti pomôže vytvoriť komplexnejší pohľad.
3. Pripusti si, že v každej životnej etape je priestor aj pre nepríjemné spomienky, lebo aj tie patria k životu.
4. Pripomeň si kontext – polož si otázku: „Čo ma vtedy ovplyvnilo?“
5. Použi techniku „dvoch perspektív“ – zapíš si udalosť svojimi očami, a pod to očami niekoho iného, kto bol tiež prítomný v danej situácií.
6. Vedome sa uč z chýb – konkrétne si pomenuj čo v danej situácií nefungovalo a čo by si dnes urobil inak.
7. Zapoj všímavosť pri spomínaní – keď sa vybaví spomienka, tak sa zastav a všímaj si aké pocity k situácií cítiš práve teraz. Skús oddeľovať minulosť od dnešného pocitu.

⎯

Dôležité upozornenie:

Tento text nenahrádza odbornú literatúru ani rady lekára alebo terapeuta. Informácie v ňom obsiahnuté sú zovšeobecnené a nemusia sa vzťahovať na každého. Ak máte akékoľvek otázky týkajúce sa vášho zdravia, obráťte sa na jedného z našich odborníkov.

V texte používame mužský rod, ako napríklad „klient“ a „psychológ“, pre uľahčenie a plynulejší štýl vyjadrovania. Tieto termíny sú však myslené inkluzívne a vzťahujú sa na všetkých odborníkov aj klientov bez ohľadu na rod. 💙