V živote sa môžeme ocitnúť v situáciách, z ktorých máme pocit, že niet cesty von. Cítime sa nepohodlne, nespokojne, nešťastne, sme unavení a vyčerpaní. Dlhodobé pôsobenie nepríjemných emócií môže prerásť až do duševnej poruchy. Tak ako sa dokážeme postarať o svoje telo, je potrebné sa naučiť starať aj o svoje duševné zdravie. Pri sedeniach sa často stretávam so situáciou, že ľudia majú strach a obavy rozprávať o svojich emóciách, problémoch, cítia sa príliš „obnažení“. No v tej chvíli je potrebné byť k sebe úprimný, otvorený a urobiť aspoň ten malý krok k tomu, aby sa človek cítil lepšie.