Baby Blues: Prechodný smútok alebo začiatok popôrodnej depresie?

Baby Blues: Čo to je a aký má súvis s hormónmi?

„Mala by som byť šťastná, ale nie som.“

Túto vetu som vo svojej praxi počula nespočetne veľakrát. Pamätám si klientku, ktorá prišla niekoľko týždňov po pôrode, s dieťaťom v náručí a so slzami v očiach. Hovorila potichu, akoby sa bála, že už len vyslovením svojich pocitov robí niečo zakázané. Dieťa bolo zdravé, pôrod prebehol bez komplikácií, okolie jej gratulovalo. Napriek tomu sa cítila vyčerpaná, precitlivená, často bez zjavného dôvodu plakala a mala pocit, že niečo nie je v poriadku.

„Všetci hovoria, že by som si to mala užívať,“ povedala mi. „Ale ja sa cítim krehká, unavená a niekedy mám strach, že to nezvládam.“

Z psychologického hľadiska však nezlyhávala. Prežívala niečo, s čím sa stretáva veľké množstvo žien po pôrode – Baby Blues, popôrodnú psychickú nepohodu, o ktorej sa stále hovorí menej, než by si zaslúžila.

Ako psychologička vnímam, že ženy sú na fyzické zmeny po pôrode aspoň čiastočne pripravené. Na tie psychické však často nie. Očakávanie, že materstvo automaticky prinesie len radosť, môže viesť k pocitu viny a hanby, keď sa objavia slzy, úzkosť či vnútorný chaos. Práve preto považujem za dôležité hovoriť o Baby Blues otvorene, odborne, ale zároveň ľudsky.

Baby Blues nie je zlyhanie, nie je to slabosť a nie je to znak toho, že by žena bola „zlou matkou.“ Je to reakcia na obrovskú hormonálnu, telesnú aj životnú zmenu, ktorou pôrod bezpochyby je. A veľmi často je to aj prvý moment, keď si žena uvedomí, že okrem starostlivosti o dieťa potrebuje niekto držať priestor aj pre ňu.

Prečo je šestonedelie psychicky najzraniteľnejšie obdobie?

V období šestonedelia je z psychologického hľadiska kľúčové dovoliť si spomaliť a znížiť nároky na seba. Mnohé ženy, s ktorými pracujem, majú pocit, že by mali „fungovať“ tak, ako predtým, alebo dokonca lepšie. Realita je však taká, že telo aj psychika prechádzajú obrovskou záťažou a potrebujú čas.

Zároveň ide o obrovskú životnú zmenu:

• nová rola matky,
• zodpovednosť za dieťa,
• zmena partnerskej dynamiky,
• obmedzenie osobnej slobody,
• tlak okolia „byť šťastná“.

Veľmi pomáha, keď si žena dovolí nebyť dokonalá, nehodnotiť sa za slzy či výkyvy nálad a vnímať ich ako prirodzenú reakciu na zmenu. Z praxe vnímam, že veľký rozdiel robí otvorené pomenovanie pocitov – či už voči partnerovi, blízkej osobe alebo odborne vyškolenému človeku. Emócie, ktoré zostávajú nevypovedané, majú tendenciu zosilňovať sa. Rovnako dôležitý je oddych, aj keď len v krátkych úsekoch. Spánkový deficit výrazne ovplyvňuje psychickú stabilitu a často stojí za tým, že žena prežíva svoje emócie intenzívnejšie, než by inak prežívala.

Jedna z maminiek mi v terapii povedala, že pre ňu bolo prelomové uvedomenie, že pomoc nie je znak slabosti, ale starostlivosti o seba aj o dieťa. Práve schopnosť prijať podporu je často tým, čo pomáha Baby Blues zvládnuť bez zbytočného prehlbovania ťažkostí.

Úloha partnera a okolia: Čo robiť a čomu sa vyhnúť

Partner a blízke okolie zohrávajú v období šestonedelia zásadnú úlohu. Z psychologickej praxe viem, že ženy si často nepamätajú presné slová, ale veľmi presne si pamätajú, ako sa pri druhých cítili. Najviac pomáha jednoduchá, ale autentická prítomnosť – záujem, vypočutie bez hodnotenia a uistenie, že to, čo žena prežíva, má svoje opodstatnenie.

Veľký význam má aj praktická pomoc, ktorá žene umožní oddýchnuť si a aspoň na chvíľu vypnúť. Zároveň je dôležité vyhnúť sa vetám, ktoré síce môžu znieť povzbudivo, ale v skutočnosti zľahčujú jej prežívanie. Porovnávanie s inými matkami, bagatelizovanie emócií alebo tlak na to, aby si žena „užívala najkrajšie obdobie života,“ často vedú k pocitu osamelosti a zlyhania.

Najviac pomáha:

• autentická prítomnosť,
• vypočutie bez hodnotenia,
• uistenie, že jej prežívanie má opodstatnenie,
• praktická pomoc (starostlivosť o dieťa, domácnosť),
• vytvorenie priestoru na oddych.
  

Naopak, je vhodné vyhnúť sa vetám ako:

• „Veď si to užívaj.“
• „Iné ženy to zvládajú.“
• „To prejde, nerieš to.“

Z praxe vnímam, že najväčší liečivý účinok má pocit, že žena nie je sama, že jej niekto verí a že nemusí svoje prežívanie skrývať.

Keď sa smútok nemení na radosť: Popôrodná depresia a jej liečba

Ak sa psychická nepohoda po pôrode nezmierňuje, ale naopak pretrváva alebo sa zhoršuje, je dôležité zbystriť pozornosť. Popôrodná depresia sa líši od Baby Blues najmä intenzitou a trvaním príznakov. V praxi sa stretávam so ženami, ktoré dlhodobo prežívajú prázdnotu, beznádej, silnú únavu a pocity zlyhania, často sprevádzané presvedčením, že sú „zlými matkami.“

Chcem zdôrazniť, že popôrodná depresia je liečiteľná. Kombinácia psychoterapie, podpory okolia a v niektorých prípadoch aj medikácie prináša veľmi dobré výsledky. Najdôležitejším krokom je dovoliť si priznať, že pomoc je potrebná. Vyhľadať odborníka neznamená zlyhať – znamená to chrániť seba aj dieťa.

Kde hľadať pomoc: užitočné odkazy a kontakty

Ak máte pocit, že vaše prežívanie je príliš náročné alebo že sa nezlepšuje, obrátiť sa o pomoc je správny a zodpovedný krok. Na Slovensku existujú viaceré možnosti podpory:

• IPčko – internetová poradňa pre mladých aj dospelých
  www.ipcko.sk
  Bezplatná anonymná pomoc prostredníctvom chatu, e-mailu alebo telefónu.
• Linka dôvery Nezábudka 0800 800 566
  www.dusevnezdravie.sk
  Telefonická a online podpora pri psychickej nepohode.
• Všeobecný lekár, gynekológ alebo pediater
  Môžu byť prvým bezpečným kontaktom a pomôcť s odporúčaním na psychológa či psychiatra.
• Súkromný alebo klinický psychológ / psychoterapeut
  Odborná psychologická pomoc zameraná na spracovanie popôrodného obdobia.

Ak sa objavia myšlienky na ublíženie sebe alebo dieťaťu, je nevyhnutné vyhľadať okamžitú odbornú pomoc alebo pohotovosť.

Príbeh na záver: Keď sa úľava začína pochopením

Na záver si spomínam na inú ženu z mojej praxe. Prišla ku mne s presvedčením, že s ňou „niečo nie je v poriadku.“ Bola niekoľko dní po pôrode, plačlivá, vyčerpaná a vystrašená z vlastných emócií. Opakovane sa ospravedlňovala za to, že plače, a mala pocit, že by mala byť vďačná a šťastná, keďže jej dieťa je zdravé.

Keď som jej pomenovala, že to, čo prežíva, zodpovedá Baby Blues a že nejde o zlyhanie ani o slabosť, na chvíľu stíchla. Potom povedala vetu, ktorá mi v pamäti zostala dodnes:
„Takže nie som pokazená?“.

Práve v tomto bode sa často začína úľava. Nie vtedy, keď emócie okamžite zmiznú, ale keď žena pochopí, že jej prežívanie má zmysel a že naň nemusí byť sama. V nasledujúcich týždňoch sa jej stav postupne stabilizoval – nie preto, že by robila všetko dokonale, ale preto, že si dovolila byť podporená, hovoriť o sebe a prestať bojovať s tým, čo cítila.

Z psychologickej praxe viem, že najväčším rizikom popôrodného obdobia nie sú samotné emócie, ale osamelosť, hanba a mlčanie. Baby Blues často nepotrebuje „opraviť,“ ale prijať, pochopiť a sprevádzať.

Ak by som mala zanechať jedno posolstvo, bolo by nasledovné: materstvo nemusí začínať radosťou, aby bolo správne. Niekedy začína slzami, otázkami a pochybnosťami – a aj to je v poriadku.

⎯

Dôležité upozornenie:

Tento text nenahrádza odbornú literatúru ani rady lekára alebo terapeuta. Informácie v ňom obsiahnuté sú zovšeobecnené a nemusia sa vzťahovať na každého. Ak máte akékoľvek otázky týkajúce sa vášho zdravia, obráťte sa na jedného z našich odborníkov.

V texte používame mužský rod, ako napríklad „klient“ a „psychológ“, pre uľahčenie a plynulejší štýl vyjadrovania. Tieto termíny sú však myslené inkluzívne a vzťahujú sa na všetkých odborníkov aj klientov bez ohľadu na rod. 💙