Prečo sa nevieme rozhodnúť, aj keď vieme, čo chceme

Prečo sa nevieme rozhodnúť, aj keď vieme, čo chceme:

Ako mozog pracuje pri rozhodovaní

1.     Vnímanie podnetov: mozog najskôr zaznamená informácie z prostredia pomocou zmyslov.

2.     Kognitívne spracovanie: mozog vyhodnocuje situáciu a porovnáva ju s minulými skúsenosťami (na tom sa podieľa hipokampus), zhodnocuje čo je dôležité, prípadne rizikové (podieľa sa amygdala) a pracuje s prioritami (prefrontálna kôra).

3.     Generovanie možností: významnú úlohu zohráva prefrontálna kôra, ktorá umožňuje predstaviť si dôsledky rôznych volieb a na základe pamäti a intuície sa vygenerujú potenciálne riešenia.

4.     Vyhodnocovanie možností: racionálne (prefronálna kôra – výhody, nevýhody), emocionálne (amygdala – ako sa budem cítiť), očakávané výsledky ( orbitofrontálna kôra - ako pravdepodobne skončí každá možnosť).

5.     Výber rozhodnutia: významný je dopamínový systém, ktorý signalizuje očakávanú odmenu alebo spokojnosť.

6.     Vykonanie rozhodnutia: v tomto bode mozog aktivuje svaly, alebo spustí ďalšiu mentálnu činnosť.

7.     Spätná väzba a učenie sa – ak bol výsledok dobrý, tak si ho mozog uloží ako úspešnú stratégiu. Ak nie, tak zaznamená chybu a upraví budúce správanie.

Rozhodovanie je komplexný neuropsychologický proces, mozog neustále vyhodnocuje riziká a prínosy volieb, často na základe prechádzajúcich skúseností, alebo emocionálnych asociácií. Počas rozhodovania sa aktivujú viaceré oblasti mozgu, napríklad prefrontálna kôra (zodpovedá za plánovanie, hodnotenie následkov, kontrolu impulzov) a limbický systém (emócie).

Strach zo zlyhania, perfekcionizmus a nerozhodnosť

Strach zo zlyhania môže u niektorých ľudí otvárať silnú potrebu vyhnúť sa chybám, urobiť všetky rozhodnutia čo najlepšie. Tento strach môže súvisieť aj s témami sebaúcty, vlastnej hodnoty, teda človek môže mať vnútorné presvedčenie, že ak sa rozhoduje nesprávne, alebo robí chyby, tak nemá žiadnu hodnotu. V tomto kontexte zlyhanie môže otvárať pocit vlastnej nedostatočnosti, hanby a straty hodnoty. Perfekcionizmus, ako vnútorný mechanizmus, alebo stratégia prežitia, ktorý sa snaží zabrániť zlyhaniu, spôsobuje človeku vnútorný tlak a neistotu, ktoré spôsobujú nerozhodnosť. Pri takomto rozhodovaní nastáva vnútorný tlak, ktorý je sprevádzaný intenzívnymi emóciami a nastáva paralýza. I keď sa nám môže javiť, že človek analyzuje možností, zbiera informácie, premýšľa a svoje rozhodnutie neustále prehodnocuje, tak často to nie je v prospech najlepšieho rozhodnutia, ale naopak. Môže strácať dôveru v seba a vo svoj úsudok. Ak je rozhodnutie spojené so strachom, hanbou, alebo so zlyhaním, tak mozog sa rozhodnutiu snaží vyhnúť.  

Prečo nás paralyzuje aj dobrá možnosť

Mozog vyhodnocuje situácie podľa toho, či sú známe a predvídateľné. Nová možnosť, i keď je objektívne dobrá, tak vnáša neistotu, zmenu a výzvu. Tým narúša vnútornú rovnováhu a môže aktivovať obranné reakcie. Ďalším dôvodom prečo nás paralyzuje aj dobrá možnosť je, že vybrať si a rozhodnúť sa pre lepšiu možnosť, znamená stratu a lúčenie sa s niečím, čo je pre nás dobre známe. Tento pocit straty môže byť emocionálne náročný.

Vnútorný konflikt: čo chce hlava a čo cíti telo

Vnútorný konflikt pri rozhodovaní je pomerne častý, je typický pre situácie v ktorých sa rozhodujeme ohľadom oblastí, ktoré súvisia s našou hodnotou, identitou, alebo nám prinášajú významné zmeny. Ako sme vyššie spomínali, rozhodovanie prebieha medzi časťou mozgu, ktorá je zodpovedná za racionálne plánovanie a aj ďalšou časťou, ktorá súvisí s emóciami a telesnými pocitmi. Pokiaľ pri rozhodovaní je prítomný vnútorný konflikt, telesné pocity nám týmto spôsobom signalizujú napätie, obranu, alebo zmätok. Pri rozhodovaní je dôležité zamerať sa na obidve zložky, aj na racionálnu, aj na emocionálnu zložku. Vnútorný konflikt nám otvára priestor pre dialóg obidvoch častí, vyžaduje si citlivosť a čas, byť otvorený k sebe, skúmať či ide o strach zo zmeny a nepoznaného, alebo či ide o rozhodnutie, na ktoré ešte neprišiel čas.

Pokiaľ sa objaví príležitosť, ktorá je pre nás pozitívna a nezapadá do nášho presvedčenia o nás samotných, tak tiež môže dochádzať ku vnútornému konfliktu.

Rozhodovanie pod tlakom – čo robí stres s našou vôľou

Človek, ktorý je pod tlakom, tak necíti slobodu pri rozhodovaní. Jeho vnútorný priestor je zúžený, jeho vôľa slabne a môže nadobudnúť dojem, že pre neho správane riešenie neexistuje. Následne stres aktivuje amygdalu, ktorá je zodpovedná za rýchle vyhodnocovanie hrozby a spúšťa stresovú reakciu: útek, útok, zamrznutie, čím znižuje aktivitu prefrontálneho kortexu. Prefrontálny kortex je zodpovedný za plánovanie, rozhodovanie, kontrolu impulzov a reguláciu emócií. Exekutívne funkcie, ako napríklad pracovná pamäť, koncentrácia sú znížené a človek má problém vnímať širšie súvislosti, vidí menej možností, má tendenciu rozhodovať sa impulzívne, alebo vyhýbať sa rozhodnutiu. V neposlednom rade,  chronický stres môže spôsobovať, že sa človek zasekne pri mobilizácií energie, teda vie čo by chcel, alebo nedokáže sa aktivizovať. Vôľa sa v tom prípade zasekne medzi túžbou a strachom.  

Tipy, ako si uľahčiť rozhodovanie v každodennom živote

1.     Znížte počet možností: zúžte výber na dve, alebo tri alternatívy. Následne ich preskúmavajte.

2.     Rozhodnutie nie je navždy, ale rozhodujeme sa v konkrétnej fáze života. Naše priority sa môžu meniť a je prirodzené, že aj naše potreby sa časom menia a máme slobodu naše rozhodnutia kedykoľvek zmeniť.

3.     Dajte si časový limit na rozhodnutie: zvoľte si časový rámec, nastavte si časovač,  napríklad 10 minút, počas ktorých sa rozhodnete. Tento limit vám neumožní zaseknúť sa v analýze a neustálom premýšľaní.

4.     Zaveďte si rutiny pre bežné rozhodnutia: pripravte si oblečenie na nasledujúci deň, alebo si pripravte jedálniček na nasledujúci týždeň. Zaveďte si rituály ohľadom jedla, obliekania, cvičenia, prípadne ďalších aktivít.

Rozhodnutie nie je navždy – práca s neistotou

V živote často môžeme cítiť neistotu z rozhodovania, môže sa nám javiť, že naše rozhodnutie je nemenné. Avšak opak je pravdou. Väčšina rozhodnutí je dočasných a môžu byť po čase aktualizované, prehodnotené a pozmenené. Málokedy máme všetky potrebné informácie vpred a taktiež nás málokedy sprevádza pocit absolútnej istoty. Neistota nám ukazuje naše aktuálne vnímanie, cítenie, proces nášho myslenia a aj náš vnútorný postoj, že nám na výsledku rozhodnutia záleží.

Práca s neistotou znamená:

1.     Prijať, že neistota je prirodzená a je súčasťou života.

2.     Nepotláčať ju, ale všímať si ju (napríklad pri rozhodovaní pokiaľ cítite strach a neistotu, tak si ho zvedomte, všímajte si čo vám chce povedať).

3.     Pomáha: hlboké dýchanie, zapisovanie si emócií, rozhovor s blízkym priateľom.

4.     100% informácií a 100% istota neexistuje, lebo väčšinu rozhodnutí vykonávame s neúplnými informáciami.

5.     Sústreďte sa na to, čo môžete ovplyvniť. Neistota sa znižuje, pokiaľ sa zameriate na konkrétne udalosti, ktoré máte vo svojich rukách.

6.     Budujte si dôveru v seba, nesnažte sa kontrolovať okolie.

Ako s tým pomáha psychológ alebo kouč

I keď žiaden odborník neurobí rozhodnutie za vás, môže vám pomôcť:

-       S pomenovaním toho, čo sa vo vás deje,

-       s vytvorením bezpečného priestoru na dôverný rozhovor,

-       pracovať s neistotou, používať techniky na reguláciou emócií,

-       počas sedení sa môžete zamerať na rozhodovacie stratégie, teda ako zmapovať možnosti, aké dôsledky prinesie rozhodnutie...

-       pomáha s budovaním zdravého sebavedomia a nájdením vlastnej sebapodpory,

-       podporuje vás v konaní, nie len v premýšľaní.  

 ⎯

Dôležité upozornenie:

Tento text nenahrádza odbornú literatúru ani rady lekára alebo terapeuta. Informácie v ňom obsiahnuté sú zovšeobecnené a nemusia sa vzťahovať na každého. Ak máte akékoľvek otázky týkajúce sa vášho zdravia, obráťte sa na jedného z našich psychológov.

V texte používame prevažne mužský rod pre zjednodušenie a plynulosť vyjadrovania. Všetky označenia sú však myslené inkluzívne a vzťahujú sa na všetky osoby bez ohľadu na rod. 💙