Rozdiel medzi…

…psychológom, psychiatrom, psychoterapeutom, rýchlou zdravotnou pomocou, koučom či kňazom.

Mnohí cítime ťažkosti, avšak málokto vyhľadá odbornú pomoc

V živote sa občas vyskytnú obdobia, kedy vlastná pomoc už nestačí. V takom prípade máme možnosť obrátiť sa na odborníkov z rôznych oblastí. Správny výber ,,pomocníka“ je podmienený charakterom a závažnosťou ťažkostí, čo nie je vždy jednoduché posúdiť. Vyhľadať psychológa? Kouča? Či radšej vyhľadať psychiatra? Neistota vo výbere môže spôsobovať, že riešenie našich ťažkostí odkladáme, preto sa v tom poďme zorientovať! V článku vysvetlíme hlavné rozdiely a špecifiká pomáhajúcich profesií, definujeme oblasti, ktorým sa venujú a prezradíme vám na čo si dať pri výbere pozor.

Sumár sumárov

  • Závažnosť problému: Na základe charakteru nášho problému a miery závažnosti je ľahšie nasmerovať sa na odborníka. Najzávažnejšie ťažkosti (napr. pokus o samovraždu) a ťažkosti vyžadujúce rýchle zakročenie (napr. akútna psychóza) by mali byť riešené lekárskou pomocou — záchranná služba alebo psychiater. V menej urgentných prípadoch vie byť veľmi nápomocný psychológ, ktorý nasmeruje a pracuje dlhodobo.
  • Zameranie vysokej školy: Vysokoškolské vzdelanie hovorí o tom, na aké činnosti sa budúci odborník pripravuje, s čím sa bude vo svojej praxi stretávať. Vysokoškolské vzdelanie nie je nevyhnutné pre všetky typy odborníkov (napr. kouč, niektorí psychoterapeuti). Typ vzdelania môže hovoriť aj o tom, aké závažné problémy môže daný odborník riešiť. Psychiater je lekár s vyštudovaným všeobecným lekárstvom a špecializáciou z psychiatrie, naopak psychológ je absolvent jednoodborovej psychológie prevažne na Filozofickej fakulte — jeho vzdelanie teda nie je primárne zdravotnícke, to závisí od špecializácie.

  • Typy špecializácií a metodík: Typ špecializácie či metodiky hovorí o tom, kto sú odborníkoví klienti, akými metódami pracuje a aké je zameranie jeho činnosti. U psychoterapeutoch a koučoch môžeme vidieť najväčšiu rozmanitosť v zameraniach a typoch metodík. Prístup si vyberá psychoterapeut alebo kouč podľa vlastných preferencií, životného prístupu či záujmovej oblasti. Absolvuje príslušný výcvik či špecializáciu a následne pracuje v súlade s prístupom a podľa daného súboru metodík. Žiadny z odborníkov nie je špecialista na všetko a preto si treba vždy zistiť, čím sa primárne zaoberá.
  • Členstvo v spoločnosti/organizácii: Každý seriózny odborník je prihlásený do stavovskej organizácie, pre jeho odbor prislúchajúcej, ktorá kontroluje činnosť svojich členov. Po absolvovaní vzdelania, špecializácie či výcviku sa prihlasuje do zastrašujúcej spoločnosti. Na to, aby bol do nej prijatý musí spĺňať niekoľko podmienok a prípadne zaplatiť členský poplatok. Členstvo v akreditovanej organizácii predznamenáva väčšiu profesionalitu, odborníkovi zvyšuje jeho kredibilitu a mala by byť zárukou jeho odbornosti.

  • Farmakoterapia: Liečbu liekmi a liečivami môže poskytovať len zdravotník s lekárskym vzdelaním — (psychiater, farmaceut, člen záchrannej služby, atď.). Všeobecný lekár môže predpísať určitý typ liekov, ktoré ovplyvňujú psychiku, avšak len psychiater má adekvátnu špecializáciu na riešenie prípadov, ktoré si vyžadujú predpísať lieky.
  • Minimálna dĺžka výcviku: Hovorí o tom, ako dlho trvá nadobudnúť príslušnú špecializáciu a koľko sa musí odborník venovať prístupu či oblasti. Dĺžka výcviku/špecializácie môže poukazovať na odbornosť a hĺbku presahu do danej oblasti. Avšak len skúsenosťou a prácou s klientmi sa prehlbuje daná odbornosť a expertíza, preto dĺžka výcviku nie je všetko.

Špecifiká jednotlivých odborníkov

Rýchla zdravotná pomoc sa na človeka pozerá ako na pacienta, ktorý je v život ohrozujúcej situácii. Rieši najťažšie a najurgentnejšie prípady, tým že stabilizuje pomocou liekov a umiestni človeka mimo prostredia, kde došlo k zhoršeniu stavu. Dĺžka liečby závisí od prípadu, no obvyklý je pobyt 2–8 týždňov na oddelení a následná ambulantná liečba až do vymiznutia príznakov.

Psychiater má lekárske vzdelanie, je absolventom 6 — ročného všeobecného lekárstva a má psychiatrickú špecializáciu, ktorá u nás trvá 4 roky. Môže mať absolvovaný psychoterapeutický výcvik, ktorým pracuje pri terapiách. Na človeka pozerá ako na pacienta, ktorého telo je mimo biologickej a bio-chemickej rovnováhy a nefunguje podľa medicínskych noriem. Všeobecne rieši ťažšie prípady, kedy človek už nie je schopný zvládať svoj život sám. Na liečbu používa liečivá a metódou je stanovenie diagnózy.

Psychológ nemá lekárske vzdelanie, je absolventom 5 — ročného jednoodborového štúdia a po vysokoškolskom vzdelaní môže pokračovať špecializáciou (napr. Klinická, poradenská, pracovno-organizačná) a prípadným psychoterapeutickým výcvikom, v ním zvolenom prístupe.

Klinický psychológ je odborník na duševné poruchy, zatiaľčo poradenský psychológ sa zaoberá poradenstvom v náročných životných situáciách a krízach (napr. smútkové, krízové či vzťahové poradenstvo). Človeka vníma ako bio-psycho-socio-kultúrno-spirituálnu bytosť a jeho problémy vníma v kontexte týchto rovín. Pozerá na klienta ako na človeka, ktorý potrebuje pomôcť, povzbudiť a poradiť.

Psychológ sa môže vyhľadať vo všeobecne menej urgentných prípadoch, kedy sa človek necíti komfortne a niektoré z funkcií sú ľahšie zmenené či narušené. Hlavnými metódami jeho práce je rozhovor, poradenstvo a psychologické metódy. Psychológ a psychiater spolu v ideálnom prípade spolupracujú a vedia pacienta nasmerovať na správnu liečbu.

Psychoterapeut je nezávislou profesiou a môže, ale nemusí byť aj psychológom alebo psychiatrom. Môže mať absolvované vysokoškolské vzdelanie, ktorého obsahom je zvyčajne práca s ľuďmi. Psychoterapeutom sa človek stáva po absolvovaní akreditovaného dlhodobého psychoterapeutického výcviku, ktorý trvá niekoľko rokov.

Typ psychoterapeutického výcviku môže mať rôzne vstupné nároky na absolventov (napr. Typ vzdelania). Vo svete existuje veľký počet psychoterapeutických prístupov, no len obmedzený počet z nich má akreditáciu na Slovensku. Prístup si človek vyberá podľa vlastných preferencií, záujmu, dostupnosti a časových a finančných možností. Rôzne psychoterapeutické prístupy sa líšia v použití metód, ale hlavným cieľom a nástrojom je nadviazať s klientom terapeutický vzťah, ktorý ma ozdravný vplyv. Dĺžka a intenzita terapii závisí od terapeutického prístupu, charakteru problému a individuálnej dohody.

Obsahom psychoterapeutických stretnutí môžu byť rôznorodé typy problémov a ťažkostí, ktoré zasahujú do najrôznejších sfér klienta (napr. rodinná, vzťahová, pracovná oblasť). Ukazuje sa, že úspešnosť psychoterapie nie je tak závislá na psychoterapeutickom prístupe ako na osobnej kvalite a zrelosti terapeuta, správne zvolenej metóde k problému a kvalite terapeutického vzťahu .

Kouč je človek s záujmom o prácu s ľuďmi. Môže a nemusí mať vysokoškolské vzdelanie, ktoré zahŕňa rôzne oblasti (napr. biznis, manažment). Má absolvovaný akreditovaný kurz a prešiel certifikáciou, ktorá mu dáva povolenie pracovať koučingovými metódami. Na človeka pozerá ako na klienta, ktorý prichádza s objednávkou na odstránenie problému a nadobudnutie želaného stavu.

Koučing je treba vnímať v zmysle nadstavby/pozdvihnutia/zlepšenia aktuálneho stavu a má charakter sebarozvojovej aktivity, tz. Človek zvláda bežný život, ale chce fungovať viac vedome a efektívne. Koučing pracuje s presvedčeniami, emóciami aj správaním. Kouč používa pri svojej práci koučingové techniky, ktoré sú založené na správnom kladení otázok, ktoré vedia efektívne podporiť a urýchliť požadovanú zmenu.

Kňaz nie je odborníkom na duševné zdravie, jeho parketou je duchovná dimenzia. Existujú štúdie, ktoré popierajú, ale aj také čo potvrdzujú relevanciu duchovnej / transcendentálnej dimenzie pre vnútornú jednotu a harmóniu. Pohľad na to, čo patrí a čo nepatrí medzi konštitutívne časti človeka sa často líši. Má človek len jeho materiálnu dimenziu — telo (medicína) alebo aj duševnú (psychológia-filozofia) a súčasne aj duchovnú (filozofia — teológia)? Náboženstvo sa venuje otázkam zmyslu života, jeho konečného cieľa, rozlišovaniu dobra a zla, medziľudským vzťahom a prostredníctvom rituálov sprostredkuje prístup k transcendentálnosti.

Alternatívny liečiteľ je človek, ktorý pracuje aj s metódami, ktoré nie sú vedecky podložené, tz. ich pôvod je sporný a nie sú známe signifikantné dôkazy o účinkoch metódy. Neexistuje vyššia organizácia, ktorá by zastrešovala a kontrolovala činnosť takýchto ľudí. Z toho vyplýva, že pri vyhľadaní alternatívnej pomoci u liečiteľa nemáme akúkoľvek záruku pomoci. Naopak existuje riziko, že môže prísť k zhoršeniu stavu. Alternatívnu liečbu vyhľadávajú ľudia často ako poslednú šancu na uzdravenie a preto prítomnosť placebo efektu je veľmi pravdepodobný.

ksebe logo

Kde sme?

info@ksebe.sk
WhatsApp *

* slúži ako zákaznícka linka, nie v kríze!

Newsletter

Poskytnutím emailovej adresy súhlasíš s odoberaním noviniek od ksebe.sk a so zásadami ochrany osobných údajov.