Hysák: Prečo strácame kontrolu nad emóciami, a ako zvládnuť hysterický záchvat?

Čo je to „hysák“? Definícia a význam slova v psychológii

V súčasnej odbornej literatúre sa tento pojem nepoužíva. To, čo sa v bežnej reči označuje ako „hysák“, je v súčasnej psychológii chápané ako emocionálna dysregulácia, teda strata regulácie emócií, ktorá ovláda správanie človeka. Človek má vtedy zníženú schopnosť (v niektorých situáciách až neschopnosť) uvedomovať si, prijímať a primerane regulovať svoje emócie. Tento pojem by sme mohli definovať ako náhlu, neprimerane silnú emocionálnu reakciu, pri ktorej sa človek nedokáže adekvátne upokojiť. Môže kričať, plakať, reagovať prehnane (vzhľadom na situáciu) a je úplne zaplavený aktuálnym prežívaním.

Hysterický záchvat vs. afekt: Rozdiely v intenzite a trvaní

Hysterický záchvat aj afekt sa môžu navonok prejavovať podobne, pretože oba stavy sú sprevádzané intenzívnou emóciou a stratou sebaregulácie, avšak ich vnútorná dynamika je zásadne odlišná. Afekt je krátkodobý, prudký emocionálny výbuch, ktorý vzniká ako bezprostredná reakcia na silný podnet a je sprevádzaný výrazným zúžením vedomia a kontroly správania. Hysterický záchvat (v súčasnej terminológii definovaný skôr ako konverzný prejav) nie je primárne explóziou emócie, ale komplexným psychickým mechanizmom regulácie neznesiteľného vnútorného napätia (často nevedomého), teda ide o stav, kedy sa intenzívna emócia „nevybíja“, ale transformuje do dramatického prejavu, pričom vedomie býva paradoxne menej zúžené než v afekte. Správanie má určitú štruktúru, je odpoveďou na dlhodobejší vnútorný konflikt. Afekt po odznení prirodzene slabne, zatiaľ čo hysterický prejav môže pretrvať alebo sa opakovať.

Je „hysterický človek“ len nálepka, alebo diagnóza?

Súčasné diagnostické systémy s týmto pojmom nepracujú, teda pojem hystéria v súčasných diagnostických systémoch neexistuje.

Môžeme konštatovať, že ide o nálepku, ktorou sa nevhodným spôsobom hodnotí správanie človeka. Označenie „hysterický človek“ nevysvetľuje mechanizmus vzťahových vzorcov alebo emocionálnych problémov, nehovorí o príčine ani o liečbe. Touto nálepkou si ľudia „škatuľkujú“ správanie človeka, ktoré je regulované navonok často prostredníctvom intenzívnej emócie alebo prostredníctvom dramatického správania.

Prečo dostávame hysáky? Čo sa odohráva v našom vnútri

Vo vnútri človeka sa dlhodobo hromadí napätie, ktoré nemá možnosť spracovať sa postupne. Emócie ako strach alebo hnev zostávajú nevyjadrené alebo nepochopené, ukladajú sa vo vnútri človeka, dokým neprekročia hranicu únosnosti. Následne zlyhá schopnosť regulácie, čo znamená, že rozum nedokáže emócie brzdiť ani pomenovať a riadenie preberá alarmový systém mozgu.

Amygdala v akcii: Keď emócie „unesú“ váš racionálny mozog

Keď emocionálne prežívanie presiahne kapacitu regulácie, dochádza k situácii, ktorú označujeme ako dominanciu amygdaly nad prefrontálnou kôrou. Amygdala, ako súčasť limbického systému, funguje ako rýchly detekčný mechanizmus ohrozenia. Spracováva emocionálne významné podnety s minimálnym zapojením vedomej kontroly a iniciuje stresovú odpoveď organizmu ešte pred tým, než je situácia kognitívne vyhodnotená. Výsledkom je zúženie vedomia, zvýšená impulzivita a tendencia reagovať na základe emocionálnej naliehavosti skôr než na základe reality. Tento proces nie je vedomým rozhodnutím, ale automatickou neurobiologickou reakciou, ktorej cieľom je rýchla ochrana organizmu.

Najčastejšie spúšťače u dospelých: Únava, chronický stres a potlačené emócie

Hysterický záchvat je výsledkom dlhodobého preťaženia regulačných mechanizmov psychiky a nervového systému. Jedným z najčastejších spúšťačov je chronický stres, ktorý udržiava organizmus v stave pohotovosti a vedie k postupnému oslabovaniu regulácie emócie.

Významným spúšťačom je aj únava, pretože pri nej klesá kapacita inhibície impulzov a schopnosť regulovať emocionálnu aktiváciu, čo môže spôsobiť to, že relatívne slabý podnet môže u človeka vyvolať neprimerane silnú reakciu. Pokiaľ si človek priebežne neuvedomuje vlastné prežívanie, ak potláča svoje emócie, tak sa nespracujú, ale ostanú aktívne na telesnej aj neurofyziologickej úrovni. Potlačovanie emócií teda oslabuje vedomú kontrolu, čím vytvára vnútorný tlak bez možnosti uvoľnenia.

Hysterické scény v dospelosti: Rozdiely medzi mužmi a ženami

Dynamika hysterických scén je v dospelosti iná ako v detstve, najmä z dôvodu, že sa neodohráva na pozadí nezrelého nervového systému, ale ako dôsledok dlhodobo zlyhávajúcej regulácie emócií.

Hysterické ženy: Prekonávanie spoločenských mýtov a stereotypov

Jedným z najčastejších spoločenských mýtov je predstava, že ženy reagujú hystericky preto, lebo sú „príliš citlivé“. V skutočnosti ide o to, že u žien sa oceňuje potlačenie hnevu, asertivity a vlastných potrieb, pričom sa od nich očakáva emocionálna dostupnosť, empatia a udržiavanie harmónie v rodine aj v priateľských vzťahoch. Rozpor, pri ktorom ženy cítia mnoho, ale vyjadriť môžu len obmedzenú časť, vedie k napätiu, ktoré sa následne môže uvoľniť v podobe hysterického prejavu.

Ďalším významným stereotypom je presvedčenie, že hysterické správanie je účelové alebo manipulatívne. Avšak to, čo zvonku môže pôsobiť ako „divadlo“, je často stav zahltenia, bezmocnosti a straty kontroly. Pokiaľ stále v spoločnosti je uvedené správanie označované za hysterické, nevedie to k pochopeniu, ale skôr k prehĺbeniu hanby a ďalšiemu potláčaniu emócií, čím sa celý cyklus opakuje.

Hysterický muž: Ako sa prejavuje potlačená zlosť a potreba dominancie?

Otvorený emocionálny prejav je pre mužov často ohrozujúci, takže regulácia vlastného napätia prebieha cez kontrolu, moc a autoritatívne správanie. Potlačená zlosť zostáva aktívna na telesnej úrovni a pri frustrácii sa môže prejaviť náhlymi výbuchmi, presadzovaním vlastnej vôle alebo pasívne agresívnym správaním. Teda dominancia v tomto prípade nie je znakom stability, ale obranným mechanizmom proti pocitu ohrozenia.

Hysák u detí: Obdobie vzdoru a učenie sa emočnej regulácii

Obdobie vzdoru je prirodzená vývinová fáza dieťaťa, ktorá sa objavuje medzi druhým až štvrtým rokom života. Je to obdobie, v ktorom sa dieťa učí, kým je, spoznáva hranice a tvorí si vlastnú identitu. Dieťa v tomto veku začne intenzívne prežívať svoju samostatnosť, má silnú potrebu rozhodovať za seba. Zároveň jeho mozog ešte nie je dostatočne zrelý na to, aby dokázalo regulovať svoje emócie. Preto sa často stáva, že aj malé sklamanie, frustrácia alebo únava vyústia do silného emocionálneho výbuchu.

Prečo 2-ročné dieťa nevie ovládať svoj hnev?

Pretože jeho mozog nie je na to ešte vývinovo pripravený. Dieťa síce hnev cíti, ale nevie ho pomenovať ani zvládnuť. Zároveň má silnú potrebu samostatnosti, čo sa prejavuje tým, že chce sa rozhodovať, skúšať nové veci, robiť veci podľa seba. Avšak rodičia a prostredie, v ktorom vyrastá, mu prirodzene zadávajú hranice, čo je pre dieťa veľmi frustrujúce. Keď sa k tomu pridajú ďalšie faktory, ako napríklad preťaženie, únava alebo hlad, hnev ho úplne zaplaví.

Najväčšie chyby rodičov pri detskom hysterickom záchvate

• Očakávajú od dieťaťa sebakontrolu, to znamená, že bude schopné za krátky čas spracovať emócie a zároveň, že ich dokáže ustáť samé.
• Moralizovanie a vysvetľovanie počas trvania silnej emócie (dieťa vtedy nedokáže počúvať ani chápať argumenty).
• Berú záchvat osobne, to znamená, že hnev dieťaťa chápu ako vzdor proti nim.
• Zahanbujú dieťa.
• Výrazne kritizujú a nálepkujú dieťa.
• Nepochopenie a odmietanie dieťaťa, keď je zaplavené emóciami.
• Kričanie alebo trestanie dieťaťa.

Ako zvládnuť hysterický záchvat v reálnom čase (Manuál pre svedka)

Ak sa ocitneme v situácii, keď je niekto v hysterickom záchvate, najdôležitejšie je uvedomiť si, že človek v tom momente nie je schopný racionálne reagovať ani spracovávať argumenty. Jeho nervový systém je zaplavený emóciami a telo funguje v režime ohrozenia.

Základným pravidlom je, že najskôr musí regulovať emócie dospelý, až potom môže pomôcť regulovať emócie druhého človeka alebo dieťaťa.

• Zastav sa a upokoj najskôr seba.
• Skontroluj bezpečie — či nehrozí zranenie sebe alebo okoliu.
• Používaj minimum slov, krátke a jednoduché vety.
• Zachovaj pokojný tón hlasu.
• Rešpektuj potrebu blízkosti alebo vzdialenosti.
• Nechaj emóciu postupne odznieť.
• Rozhovor je možný až po upokojení.

Metóda „šedého kameňa“: Ako nereagovať na hysterické scény

Metóda „šedého kameňa“ spočíva v tom, že človek reaguje neutrálne, bez emocionálneho zapojenia, podobne ako kameň, ktorý nereaguje na podnety. Cieľom nie je ignorovať druhého človeka, ale neposkytovať emocionálne palivo pre eskaláciu konfliktu.

Dospelý:

• nereaguje na provokácie,
• nepoužíva ironické alebo kritické poznámky,
• nezvyšuje hlas,
• drží hranice,
• zachováva neutrálne správanie.

Táto metóda je účinná najmä v situáciách, keď by emocionálna reakcia dospelého mohla situáciu ešte viac vyhrotiť.

Prvá pomoc pre upokojenie: Dych, priestor a bezpečie

Dych je najrýchlejší spôsob, ako ovplyvniť nervový systém. Pomalé, hlboké dýchanie aktivuje parasympatický nervový systém, ktorý je zodpovedný za upokojenie organizmu.

Priestor znamená rešpektovanie individuálnych potrieb — niektorí ľudia potrebujú blízkosť a fyzický kontakt, iní potrebujú odstup a možnosť byť chvíľu sami.

Bezpečie je základným predpokladom upokojenia. Znamená fyzické aj emocionálne bezpečie:

• nekričať,
• nezahanbovať,
• netrestať,
• zostať pokojne prítomný.

Kedy hysák signalizuje hlbší problém?

Ak sa hysterické záchvaty objavujú často, sú veľmi intenzívne alebo narúšajú fungovanie človeka v práci, vo vzťahoch či v rodine, môže ísť o signál hlbšieho emocionálneho problému. V takom prípade nejde len o jednorazovú reakciu na stres, ale o dlhodobé ťažkosti s reguláciou emócií.

Súvis s histriónskou poruchou osobnosti a hraničnou poruchou

Pri histriónskej poruche osobnosti sú prejavy dramatické, expresívne a často zamerané na získanie pozornosti. Emócie môžu pôsobiť povrchne a rýchlo sa meniť.

Pri hraničnej poruche osobnosti sú emocionálne reakcie extrémne intenzívne, impulzívne a často spojené so strachom z opustenia, nestabilitou vzťahov a silným vnútorným napätím.

Kedy je čas navštíviť terapeuta a učiť sa pracovať s hnevom?

Odbornú pomoc je vhodné vyhľadať vtedy, keď človek:

• nedokáže zvládať vlastné výbuchy hnevu,
• má pocit, že stráca kontrolu nad správaním,
• jeho reakcie poškodzujú vzťahy,
• prežíva dlhodobé napätie alebo úzkosť.

Terapia pomáha porozumieť spúšťačom, učiť sa regulovať emócie a rozvíjať zdravšie spôsoby zvládania stresu.

Prevencia: Ako predchádzať emočným výbuchom v každodennom živote?

Úplne predísť silným emóciám nie je možné, pretože sú prirodzenou súčasťou života. Je však možné znížiť pravdepodobnosť ich nekontrolovaného prepuknutia.

Pomáha najmä:

• pravidelný oddych a dostatok spánku,
• uvedomovanie si vlastných potrieb,
• realistické plánovanie,
• priebežné uvoľňovanie napätia,
• fyzická aktivita,
• techniky relaxácie a všímavosti.

Dôležité je venovať pozornosť signálom tela, ktoré upozorňujú na preťaženie — napätie, podráždenosť, únava alebo pocit zahltenia.

Záver: Emócie nie sú nepriateľ, len im musíme lepšie rozumieť

Emócie nie sú slabosť ani problém, ale dôležitý informačný systém, ktorý nás upozorňuje na to, že niečo v našom živote potrebuje pozornosť alebo zmenu.

Keď sa naučíme emóciám rozumieť a pracovať s nimi, prestávajú byť nekontrolovateľné a stávajú sa zdrojom orientácie a sebaregulácie. Schopnosť regulovať emócie neznamená ich potláčať, ale vnímať ich, prijímať a reagovať na ne spôsobom, ktorý nepoškodzuje nás ani naše vzťahy.

⎯

Dôležité upozornenie:

Tento text nenahrádza odbornú literatúru ani rady lekára alebo terapeuta. Informácie v ňom obsiahnuté sú zovšeobecnené a nemusia sa vzťahovať na každého. Ak máte akékoľvek otázky týkajúce sa vášho zdravia, obráťte sa na jedného z našich odborníkov.

V texte používame mužský rod, ako napríklad „klient“ a „psychológ“, pre uľahčenie a plynulejší štýl vyjadrovania. Tieto termíny sú však myslené inkluzívne a vzťahujú sa na všetkých odborníkov aj klientov bez ohľadu na rod. 💙