Infantilný človek: Kedy je detinské správanie problémom?

Čo znamená infantilný? Definícia a psychologický význam

V psychologickom význame pojem infantilný označuje dospelého človeka, u ktorého jeho chronologický vek nezodpovedá emocionálnej úrovni ani osobnostnej zrelosti. Teda ide o stav, v ktorom človek dosiahol dospelosť po telesnej, právnej a sociálnej stránke, ale jeho prežívanie emócií, zvládanie frustrácie, regulovanie impulzov a schopnosť niesť zodpovednosť zostávajú na vývinovo nižšej úrovni.

Taktiež v tomto kontexte môžeme hovoriť o nezrelosti osobnosti, ktorá neznamená intelektový deficit, pretože infantilita sa môže vyskytovať aj u nadpriemerne inteligentných, vzdelaných či profesionálne úspešných ľudí. Hlavným znakom je nesúlad medzi tým, čo sa od dospelého človeka očakáva, a tým, ako reálne funguje v oblasti emócií, vzťahov a sebaregulácie.

Otto Fenichel definoval infantilizmus ako pretrvávanie raných vývinových obranných mechanizmov a spôsobov upokojovania potrieb v dospelosti. Podľa neho ide o stav, keď osobnosť nedokáže flexibilne reagovať na realitu dospelého sveta a namiesto toho sa uchyľuje k stratégiám typickým pre detstvo (únik, popieranie, externalizácia zodpovednosti).

Etymológia: Od dieťaťa k dospelému so „zaseknutým“ vývinom

Z pohľadu vývinovej psychológie je dospievanie proces, v ktorom sa dieťa postupne učí regulovať svoje emócie, niesť zodpovednosť za svoje činy a vytvára si stabilnú identitu. Tieto schopnosti vznikajú vo vzťahu, teda v opakovanom zažívaní toho, že jeho potreby sú vnímané, pomenované a primerane uspokojované.

Tento proces nie je automatický, pretože dieťa potrebuje bezpečné prostredie, primerané hranice, podporu a zvládnutie procesu separácie. Pri infantilizme ide o adaptívnu reakciu na podmienky, v ktorých sa vývin dieťaťa odohrával.

K „zaseknutiu“ dochádza vtedy, keď proces dozrievania je dlhodobo narušený. Napríklad ak bolo dieťa dlhodobo preťažované, zanedbávané alebo nadmerne chránené, tak sa jeho psychika môže „zaseknúť“ v skoršej fáze vývinu, ktorá bola pre dieťa z jeho subjektívneho pohľadu bezpečnejšia.

Mimoriadne dôležité je poznamenať, že „zaseknutý“ vývin nie je definitívny stav. Psychický vývin sa môže obnoviť aj v dospelosti, ak má človek možnosť zažívať vzťah, ktorý je bezpečný, predvídateľný a rešpektujúci.

Psychický infantilizmus vs. zdravá hravosť: Kde je hranica?

Zdravá hravosť je schopnosť dospelého človeka vedome sa dotknúť detskej časti seba a potom sa z nej opäť vrátiť do dospelej pozície. Takýto človek sa dokáže flexibilne prispôsobiť danej situácii — môže sa hrať a byť spontánny, ale zároveň dokáže niesť zodpovednosť za svoje rozhodnutia, regulovať emócie a rozlíšiť medzi hrou a realitou.

Hravosť je teda rozšírenie dospelosti, nie jej popretie.

Psychický infantilizmus je stav, v ktorom sa dospelý človek nehrá na dieťa, ale ním psychicky zostáva. Jeho detské prejavy nie sú jeho vedomou voľbou, ale jediným dostupným spôsobom fungovania.

Hranica infantilizmu začína tam, kde človek prežíva zodpovednosť ako ohrozenie alebo očakáva, že druhí preberú dôsledky jeho emócií a činov. Nemá dostatočne vyvinutú psychickú kapacitu na zvládanie zodpovednosti ani na unášanie vlastnej vnútornej reality dospelosti.

Hlavné prejavy infantilného správania v dospelosti

Neschopnosť niesť zodpovednosť za svoje činy – človek nie je schopný niesť dôsledky svojich rozhodnutí a správania. Môže sa vyhýbať dôležitým rozhodnutiam, nepreberať iniciatívu alebo nechávať iných rozhodovať za seba.

Emocionálna labilita a egocentrizmus – človek prežíva intenzívne emócie bez dostatočnej regulácie. Aj podnety nízkej intenzity môžu vyvolať neprimerané reakcie. Ide o nedostatočne vyvinutú schopnosť sebaupokojenia. Emócia zaplaví psychiku a človek potrebuje, aby ju niekto vyriešil za neho.

Egocentrizmus sa prejavuje ako neschopnosť stabilne vnímať druhého človeka — druhí sú hodnotení podľa toho, ako ovplyvňujú jeho aktuálny vnútorný stav.

Problémy s plánovaním a finančná nezrelosť – myslenie je orientované na prítomnosť. Budúcnosť je vnímaná ako vzdialená a abstraktná. Môže sa objavovať impulzívne míňanie alebo neschopnosť vytvoriť finančnú rezervu.

Vyhýbanie sa vážnym rozhovorom a konfliktom – konflikt je prežívaný ako ohrozenie vzťahu alebo vlastnej hodnoty. Typické sú únikové stratégie: mlčanie, odkladanie rozhovoru, zľahčovanie, zmena témy alebo popretie problému.

Infantilný muž a infantilná žena: Existujú rozdiely v prejavoch?

U mužov sa infantilizmus častejšie prejavuje ako únik pred zodpovednosťou a emóciami. Môže ísť o mlčanie, zľahčovanie problému alebo presun pozornosti na inú činnosť. Typické je impulzívne správanie, riskantné rozhodnutia či únik do hier, práce alebo závislostí.

U žien sa infantilizmus prejavuje viac vzťahovo – zvýšená emocionálna labilita, potreba uistenia zvonku a silná orientácia na reakcie okolia. Namiesto úniku sa objavuje zotrvávanie vo vzťahu, ale s presunom zodpovednosti na partnera.

Syndróm Petra Pana: Prečo niektorí muži nikdy „nedospejú“?

Najčastejším dôvodom je, že počas detstva nezažili bezpečný prechod od závislosti k samostatnosti. Dospelosť si spájajú so stratou bezpečia alebo ohrozením. Zostávajú v pozícii, kde je možné odkladať zodpovednosť a vyhnúť sa dôsledkom vlastného správania.

Infantilná žena: Maskovanie nezrelosti za bezbrannosť a „roztomilosť“

Niektoré ženy sa naučili, že bezbrannosť a roztomilosť sú spôsobom, ako získať pozornosť, ochranu a lásku bez nutnosti niesť zodpovednosť. Tento vzorec pretrváva dovtedy, kým prostredie detskú pozíciu odmeňuje starostlivosťou namiesto podpory osobnostného rastu.

Príčiny vzniku: Prečo sa z dospelého stáva infantilná osoba?

Podľa teórie separácie – individuácie je infantilné správanie prítomné vtedy, keď nedošlo k psychickému zrodeniu samostatného ja a narušil sa proces separácie od primárnej osoby.

Hyperprotektívna výchova bráni dieťaťu zažívať frustráciu a učiť sa zo skúseností. Rodič preberá zodpovednosť, chráni pred nepohodou a tým brzdí dozrievanie osobnosti.

Trauma v detstve môže vývin spomaliť alebo zastaviť. Psychika sa sústredí na prežitie namiesto rastu. Dieťa sa nenaučí emócie spracovať, ale uniká pred nimi.

Život s infantilným partnerom: Dá sa takýto vzťah udržať?

Vzťah sa dá udržať, ale často nie ako rovnocenný. Funguje na princípe kompenzácie – jeden partner preberá zodpovednosť a druhý zostáva v detskej pozícii. Časom sa objavuje únava, hnev, strata rešpektu a ochladnutie intimity.

Pasca rodičovskej role vo vzťahu vedie k emocionálnemu vyčerpaniu a nahromadenému hnevu.

Ako komunikovať s citovo nezrelým človekom?

Komunikácia má vychádzať z dospelého postoja — pokojne, jasne a vecne. Cieľom nie je druhého zmeniť, ale pomenovať realitu a vlastné hranice. Dôležitá je konzistentnosť a predvídateľnosť.

Ako dospieť? Cesta k psychickej zrelosti

Sebapoznanie a prijatie zodpovednosti sú základom psychickej zrelosti. Ide o schopnosť zostať v kontakte so sebou aj pri nepríjemných emóciách a nečakať, že ich vyrieši niekto iný.

Dospelý človek sa učí, že jeho prežívanie nie je hrozbou, ale prirodzenou súčasťou života.

Psychoterapia vytvára bezpečný priestor na dobehnutie vývinových úloh z detstva. Pomáha rozvíjať toleranciu frustrácie a pracovať so vzťahmi v minulosti aj prítomnosti.

⎯

Dôležité upozornenie:

Tento text nenahrádza odbornú literatúru ani rady lekára alebo terapeuta. Informácie v ňom obsiahnuté sú zovšeobecnené a nemusia sa vzťahovať na každého. Ak máte akékoľvek otázky týkajúce sa vášho zdravia, obráťte sa na jedného z našich odborníkov.

V texte používame mužský rod, ako napríklad „klient“ a „psychológ“, pre uľahčenie a plynulejší štýl vyjadrovania. Tieto termíny sú však myslené inkluzívne a vzťahujú sa na všetkých odborníkov aj klientov bez ohľadu na rod. 💙