Prečo sa nevieme rozhodnúť, aj keď vieme, čo chceme

Ako mozog pracuje pri rozhodovaní

1. Vnímanie podnetov: mozog najskôr zaznamená informácie z prostredia pomocou zmyslov.
2. Kognitívne spracovanie: mozog vyhodnocuje situáciu a porovnáva ju s minulými skúsenosťami (na tom sa podieľa hipokampus), zhodnocuje, čo je dôležité, prípadne rizikové (podieľa sa amygdala) a pracuje s prioritami (prefrontálna kôra).
3. Generovanie možností: významnú úlohu zohráva prefrontálna kôra, ktorá umožňuje predstaviť si dôsledky rôznych volieb a na základe pamäti a intuície sa vygenerujú potenciálne riešenia.
4. Vyhodnocovanie možností:
5. - racionálne (prefrontálna kôra – výhody, nevýhody)
6. - emocionálne (amygdala – ako sa budem cítiť)
7. - očakávané výsledky (orbitofrontálna kôra – ako pravdepodobne skončí každá možnosť)
8. Výber rozhodnutia: významný je dopamínový systém, ktorý signalizuje očakávanú odmenu alebo spokojnosť.
9. Vykonanie rozhodnutia: v tomto bode mozog aktivuje svaly alebo spustí ďalšiu mentálnu činnosť.
10. Spätná väzba a učenie sa: ak bol výsledok dobrý, mozog si ho uloží ako úspešnú stratégiu. Ak nie, zaznamená chybu a upraví budúce správanie.

Rozhodovanie je komplexný neuropsychologický proces. Mozog neustále vyhodnocuje riziká a prínosy volieb, často na základe prechádzajúcich skúseností alebo emocionálnych asociácií. Počas rozhodovania sa aktivujú viaceré oblasti mozgu, napríklad prefrontálna kôra (plánovanie, hodnotenie následkov, kontrola impulzov) a limbický systém (emócie).

Strach zo zlyhania, perfekcionizmus a nerozhodnosť

Strach zo zlyhania môže u niektorých ľudí vyvolávať silnú potrebu vyhnúť sa chybám a urobiť všetky rozhodnutia čo najlepšie. Tento strach môže súvisieť aj s témami sebaúcty a vlastnej hodnoty.

Človek môže mať vnútorné presvedčenie, že ak sa rozhodne nesprávne alebo robí chyby, nemá žiadnu hodnotu. V tomto kontexte zlyhanie otvára pocit nedostatočnosti, hanby a straty hodnoty.

Perfekcionizmus ako stratégia prežitia sa snaží zabrániť zlyhaniu, no zároveň vytvára vnútorný tlak a neistotu, ktoré vedú k nerozhodnosti. Nastáva paralýza — aj keď človek analyzuje možnosti, zbiera informácie a premýšľa, často to nevedie k lepšiemu rozhodnutiu.

Ak je rozhodnutie spojené so strachom, hanbou alebo zlyhaním, mozog sa mu snaží vyhnúť.

Prečo nás paralyzuje aj dobrá možnosť

Mozog vyhodnocuje situácie podľa toho, či sú známe a predvídateľné. Nová možnosť, aj keď je objektívne dobrá, prináša neistotu, zmenu a výzvu. Tým narúša vnútornú rovnováhu a aktivuje obranné reakcie.

Vybrať si lepšiu možnosť zároveň znamená stratu a lúčenie sa s niečím známym. Tento pocit straty môže byť emocionálne náročný.

Vnútorný konflikt: čo chce hlava a čo cíti telo

Vnútorný konflikt pri rozhodovaní je častý najmä v situáciách, ktoré súvisia s hodnotou, identitou alebo veľkými zmenami.

Rozhodovanie prebieha medzi:

• časťou mozgu zodpovednou za racionálne plánovanie
• časťou spojenou s emóciami a telesnými pocitmi

Ak je prítomný konflikt, telo signalizuje napätie, obranu alebo zmätok. Preto je dôležité zamerať sa na racionálnu aj emocionálnu zložku.

Vnútorný konflikt otvára priestor pre dialóg oboch častí — vyžaduje citlivosť, čas a otvorenosť voči sebe. Môže ísť o strach zo zmeny, z neznámeho alebo o rozhodnutie, na ktoré ešte neprišiel čas.

Konflikt môže vzniknúť aj vtedy, keď príležitosť nezapadá do nášho obrazu o sebe.

Rozhodovanie pod tlakom – čo robí stres s našou vôľou

Človek pod tlakom necíti slobodu pri rozhodovaní. Vnútorný priestor je zúžený a môže vzniknúť pocit, že správne riešenie neexistuje.

Stres aktivuje amygdalu, ktorá spúšťa reakciu:

• útek,
• útok,
• zamrznutie.

Zároveň sa znižuje aktivita prefrontálneho kortexu, ktorý riadi plánovanie, rozhodovanie a reguláciu emócií.

Znižujú sa exekutívne funkcie:

• pracovná pamäť,
• koncentrácia,
• schopnosť vidieť širšie súvislosti.

Človek má tendenciu rozhodovať sa impulzívne alebo sa rozhodnutiu vyhýbať. Chronický stres môže spôsobiť, že sa zasekne mobilizácia energie — človek vie, čo chce, ale nedokáže konať.

Vôľa sa zasekne medzi túžbou a strachom.

Tipy, ako si uľahčiť rozhodovanie v každodennom živote

1. Zníž počet možností: zúž výber na dve alebo tri alternatívy.
2. Rozhodnutie nie je navždy: rozhoduješ sa v konkrétnej fáze života a môžeš ho neskôr zmeniť.
3. Daj si časový limit: napríklad 10 minút — zabrániš nekonečnej analýze.
4. Zaveď rutiny pre bežné rozhodnutia: priprav si oblečenie, jedálniček alebo denné rituály.

Rozhodnutie nie je navždy – práca s neistotou

Neistota je prirodzená súčasť rozhodovania. Väčšina rozhodnutí je dočasných a môže byť neskôr upravená.

Zriedkavo máme všetky informácie alebo absolútnu istotu. Neistota ukazuje, že nám na výsledku záleží.

Práca s neistotou znamená

1. Prijať, že neistota je prirodzená.
2. Nepotláčať ju, ale všímať si ju.
3. Pomáha hlboké dýchanie, zapisovanie emócií alebo rozhovor s blízkym človekom.
4. 100 % informácií a istota neexistujú.
5. Sústreď sa na to, čo môžeš ovplyvniť.
6. Buduj dôveru v seba namiesto kontroly okolia.

Ako s tým pomáha psychológ alebo kouč

Odborník neurobí rozhodnutie za teba, ale môže ti pomôcť:

• s pomenovaním toho, čo sa v tebe deje,
• s vytvorením bezpečného priestoru na rozhovor,
• s prácou s neistotou a reguláciou emócií,
• so zmapovaním možností a dôsledkov rozhodnutia,
• s budovaním zdravého sebavedomia,
• s podporou v konaní, nie len v premýšľaní.

 ⎯

Dôležité upozornenie:

Tento text nenahrádza odbornú literatúru ani rady lekára alebo terapeuta. Informácie v ňom obsiahnuté sú zovšeobecnené a nemusia sa vzťahovať na každého. Ak máte akékoľvek otázky týkajúce sa vášho zdravia, obráťte sa na jedného z našich odborníkov.

V texte používame prevažne mužský rod pre zjednodušenie a plynulosť vyjadrovania. Všetky označenia sú však myslené inkluzívne a vzťahujú sa na všetky osoby bez ohľadu na rod. 💙